Pamätám si svoje návštevy u logopedičky. Mala som asi 5 rokov. V nemocničnej čakárni plnej detí a ich rodičov sme strávili viac času ako sa mne, malému akčnému dievčaťu, páčilo. Keď sme sa dostali na rad, pani v bielom plášti sa rozprávala takmer celý čas s mojou mamou, zatiaľ čo ja som neviditeľne sedela na stoličke pred zrkadlom. Zrkadlo…práve to sa mi spája s návštevou u logopedičky. Pachuť drevenej špachtle v ústach, z ktorej ma vždy napínalo. Ako nemotorne som skúšala cvičenia s jazykom a dookola opakovala pripravený zoznam slov. V odraze zrkadla som hľadela na hračky vyložené na skrinke, ktoré sa na mňa každé stretnutie len nemo prizerali. A pritom tak som sa s nimi chcela zahrať…

Napriek tomu som však mojej pani logopedičke vďačná – nebyť jej pomoci, mohlo byť všetko úplne inak. A aj keď som bola vtedy malá a mnohým veciam som ešte nerozumela verím, že niekedy tu sa začala črtať moja voľba budúceho povolania. Ale s jedným rozdielom – vedela som, že to chcem robiť inak.

To, či sa mi to však naozaj podarilo musia posúdiť deti a ich rodičia, s ktorými som za pár rokov svojej praxe stretla. Mojou túžbou od začiatku bolo (a stále je) robiť logopédiu hravo, nenútene a zapojiť ju čo najviac do aktivít bežného dňa. Ukázať dieťaťu, že aj napriek svojim ťažkostiam je stále prijímané a schopné veľkých pokrokov. Podporiť rodičov, že sa snažia robiť to najlepšie a ponúknuť im ďalšie príležitosti na rozvíjanie jazykových schopností svojho dieťaťa. Riadim sa krédom, že „držím“ stranu toho, kto má najmenej možností brániť sa. A tak sa snažím pomáhať deťom nájsť a obnoviť ich nádej v to, že si raz dokážu vypýtať vodu, zakričať gól na futbalovom ihrisku, prečítať si rozprávku o Troch prasiatkach a napísať zážitok z prázdnin.

Mám veľké šťastie a som vďačná za to, že som sa mohla stať mamou. Vďaka mojim deťom zažívam a uvedomujem si všetko od úplného začiatku. Od prvého pohľadu, úsmevu, gesta, slova. Až pri nich mi veľa naučených „vývinových poučiek“ zrazu začína dávať väčší zmysel. A tak prišiel nápad – spojiť vedomosti zo školy, skúsenosti z práce, z rodičovstva a všetky doteraz odovzdané rady kamarátkam do jedného – do JAZYKOVKA.

Milí rodičia, dúfam, že bude JAZYKOVKO miestom, kde nájdete zaujímavé články, užitočné tipy a v neposlednom rade podporu, že to zvládnete. Ak sa vám vďaka tomu podarí rečovo sa vyladiť na svoje dieťa tak, aby ste boli obaja porozumení, misia JAZYKOVKO bude splnená.

PS: Obsah tejto stránky nie je náhradou logopéda a ani sa ňou nesnaží byť. Len logopéd, ktorý vaše dieťa pozná vie určiť ťažkosti a hľadať riešenia ako ich odstrániť. Jeho odporúčania, šité priamo pre vášho drobca, sú dôležitejšie a preto je potrebné riadiť sa najmä nimi. Články a tipy uvedené tu majú preventívny charakter.

Marika Kováčová

Moja cesta za logopédiou začala v roku 2011. Po ukončení štúdia som v roku 2016 nastúpila do Centra špeciálnopedagogického poradenstva (CŠPP) v Žiline, ktoré je súčasťou Základnej školy internátnej pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou v Jamníku. K nej pribudla v roku 2014 ďalšia škola v Mojšovej Lúčke. Pôsobím ako školská logopedička a v poradni sa venujem …