Každý rodič sa určite niekoľkokrát ocitol v situácii, kedy nedokázal svojmu dieťaťu porozumieť.

Najmenšie deti vyjadrujú svoj komunikačný zámer najskôr plačom a krikom. Pred prvým rokom sa začínajú v jeho komunikácii objavovať gestá. Dieťa ukazuje prstom na predmety alebo činnosti, ktoré ho zaujímajú. Podáva predmety druhej osobe, ukazuje mu ich s cieľom získať pozornosť komunikačného partnera. Vystretými rukami sa naťahuje za predmetmi, ktoré sú mimo dosahu.

Tieto štyri gestá sa objavujú u detí vo všetkých krajinách sveta bez ohľadu na jazyk (1).

Ako vznikla znaková reč pre batoľatá?

Profesorky vývinovej psychológie Linda Acredolo, PhD. a Susan Goodwyn, PhD. pozorovali na svojich deťoch, že si vytvorili znaky predmetov, ktoré nevedeli pomenovať verbálne.

Pokúsili sa im tento repertoár znakov rozšíriť a vytvorili znakový jazyk pre batoľatá. Vďaka svojej profesii mohli dve desaťročia sledovať viac než 140 rodín, ktoré naučili znakovú reč svoje deti.

Výsledkom bolo zistenie, že znakujúce deti vo veku 24 mesiacoch boli v hovorenej reči o 3 mesiace dopredu oproti neznakujúcim rovesníkom. V troch rokoch boli na úrovni štvorročných detí (2).

Aké výhody znakovanie do rodiny prináša?

  • Znižuje frustráciu (minimalizuje situácie, kedy rodič dieťaťu nerozumie)
  • Umožňuje deťom komunikovať
  • Rozvíja hovorenú reč
  • Buduje sebadôveru detí
  • Posilňuje emocionálnu inteligenciu
  • Upevňuje puto medzi rodičom a dieťaťom
  • Rozvíja intelekt (2)

Kedy a ako začať?

Začať je najvhodnejšie vtedy, keď sa dieťa nedokáže vyjadriť verbálne. Ideálne začať už okolo 8.mesiaca, kedy sa objavujú prvé zámerné pohyby rukami. Znaky môžeme učiť aj dieťa, ktoré už prvé slová vo svojom repertoári má.

Zvoliť môžeme znaky predmetov alebo činností, ktoré dieťa doslova miluje (kúpanie, hojdačka, lampa…), ktoré sa objavujú rutinne (spať, jesť, von…) alebo ktoré dieťaťu pomáhajú regulovať činnosť (ešte, stačí).

Znaky si môže rodič vymyslieť, alebo sa môže inšpirovať voľne dostupnými obrázkovými manuálmi na internete.

Dôležité je, aby bolo slovo vždy dopredvádzané znakom, ktoré dieťatko chceme naučiť (2).

Príbehy so znakovaním

Prvé slovo, ktoré môj syn (11m.) používal, bolo „TATA“ a znamenalo Agátka (sestra-najlepší parťák). Ďalšie slovo „BA“ označovalo banán, rožok, bác, bager, loptu, von aj babku. Našťastie pre väčšinu týchto slov používal aj gesto, takže sme presne vedeli, čo chce.

Raz som bola s deťmi na dvore a dala som im na chrumkanie mrkvu. Synovi (16m.) spadla na zem a skôr, ako ju stihol zdvihnúť, vzala som ju a kráčala s ňou na opačný koniec dvora. Syn spustil srdcervúci plač. Keď som mu ukázala znak „UMYŤ“, stíchol. Pochopil, že mu mrkvu neberiem, iba ju idem umyť. Pokojne počkal, kým sa s umytou mrkvou vrátim.

Dcéra (10m.) sedela pri stole a ukazovala znak „KVET“ a ukazovákom smerom na kuchynskú linku stále dookola. Keďže sme sa práve vrátili z obchodu, kuchynská linka bola zaprataná nákupom. Očami som hľadala, kde vidí kvetinu. Za kuchynskou linkou máme okná na ulicu. Až po dlhšej chvíli som sa pozrela cez okno, uvidela zakvitnutý strom na opačnej strane ulice. Vonku fúkalo a konáre stromu sa vo vetre hojdali. Keby dcéra nepoužívala gestá, nikdy by mi nenapadlo, že by ju mohol zaujať zakvitnutý strom na ulici. Vyložila som ju na parapetu a vydržala sledovať strom, kým som vyložila celý nákup.   

Ako vyzerá znakovanie u detí počas bežných situácií si môžete pozrieť v tomto videu.

Viac informácií (postup i jednotlivé znaky) nájdete napríklad na stránke https://babysignlanguage.com/basics/.


Autorkou článku je logopedička Mgr. Katarína Kaššovicová.

Zdroje:

1 Horňáková K., Kapalková S., Mikulajová S. (2005). Kniha o detskej reči. Vydavateľstvo Slniečko. Bratislava.

2 https://www.babysigns.cz/