Autorkou článku je Ing.Mária Lamparská – farmaceutická laborantka, agrobiotechnologička a matka dvoch malých dievčatiek. Študovala na Strednej zdravotníckej škole v Trnave, odbor farmaceutický laborant a na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, odbor agrobiotechnológie, kde okrem chémie, biochémie, fyziológie bunky, tela či toxikológie, získala poznatky o metódach génového inžinierstva. Toto štúdium tiež zahŕňalo poznatky o embryológií, genetike a technológiách výroby potravín, hlavne s využitím baktérií a kvasiniek. Popri vysokej škole pracovala v lekárni a po ukončení štúdia v tejto práci pokračovala. Veľkú časť jej práce tvorí dietetický sortiment pre deti, výživové doplnky či voľnopredajné lieky. Je tiež autorkou projektu „Rodičovský manuál,“ ktorým edukuje rodičov o podpore dojčenia, či správnej doplnkovej liečbe detí. Píše články pre projekt „Som farmaceut.“ Prednášala na tému podpory dojčenia na konferencii, ktorú usporiadala Slovenská spoločnosť farmaceutických laborantov a technikov pre zdravotnícke pomôcky v oblasti témy „Komplexná starostlivosť o matku a dieťa.“ Publikovala odborný článok v časopise Praktické lekárnictvo a momentálne má v recenznom konaní ďalší odborný článok. Zdroje, z ktorých čerpá sú predovšetkým štúdie a databázy ako je Pubmed, Embase, Springer, Lactmed, Academy of breastfeeding medicine, WHO, EMA, EFSA a iné.
Prvých 1000 dní je kľúčových
Vyvíjajúci sa ľudský mozog potrebuje na formovanie a udržanie svojej štruktúry všetky základné živiny. Prvých 1000 dní života je kľúčovým obdobím vývoja mozgu, v ktorom je primeraná výživa nevyhnutná pre optimálny rast a kognitívny (spoznávací) vývoj. Toto obdobie bolo identifikované ako citlivé obdobie, v ktorom sú deti najzraniteľnejšie z hľadiska vzniku porúch správania a narušenia kognitívneho vývoja. Konkrétne, podvýživa bielkovín a energie v ranom veku môže brániť adekvátnemu rastu mozgu.
Deti tiež zažívajú dynamicky vývojové zmeny počas predškolského veku a získavajú dôležité zručnosti, ktoré prispievajú k pripravenosti na školu. Prístup rodičov a predškolského zariadenia má tiež významný vplyv na rozvoj jazykových schopností detí.
V jednom z výskumov sa porovnávala logopedická terapia detí s oneskoreným vývinom reči, pričom v jednej skupine sa porovnával len vplyv logopéda pri priamej práci s dieťaťom, zatiaľ čo v druhej skupine sa terapia zamerala na rodinu, ktorá bola poučená logopédom ako zlepšovať rečové schopností detí. Výsledok bol výrazne priaznivý v porozumení jazyku, jazykových vyjadrovacích schopnostiach a sociálnych schopnostiach v skupine, kde sa na liečbe podieľala rodina podľa odporúčaní logopéda než v skupine, kde s dieťaťom pracoval len logopéd.
Identifikácia a riešenie jazykových oneskorení počas raného obdobia dieťaťa môže výrazne zmierniť nepriaznivé účinky na osvojovanie si jazyka u detí. Výskum navyše ukázal, že skorá jazyková intervencia pred dosiahnutím veku 3 rokov môže účinne znížiť okamžité a trvalé negatívne dopady oneskorenia jazyka. Preto sa nemôžeme spoliehať len na lieky či doplnky výživy, ale je dôležité do liečby oneskorenia reči čo najskôr zapojiť logopéda, ktorý je pre rozpoznanie príčin oneskorení v reči a ich nápravu nenahraditeľný.
Podvýživa – nedostatočný príjem živín
Podvýživa je charakterizovaná nerovnováhou medzi potrebou živín u človeka a jeho príjmom živín a zahŕňa stavy podvýživy. Podvýživa je spôsobená nedostatočným príjmom energie, bielkovín alebo vitamínov a minerálov a je súčasným globálnym problémom, ktorý brzdí vývoj malých detí. U malých detí môže podvýživa spôsobiť vychudnutie, zakrpatený rast, časté infekcie a chradnutie alebo rôzne nedostatky mikroživín. Na celom svete je 149 miliónov detí zakrpatených.
Mikroživiny, ako je železo, zinok, cholín, jód, folát, B12 a polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom (LC-PUFA), sú obzvlášť dôležité pre kognitívny vývoj. Železo je nevyhnutné pre vývoj neurologických dráh v mozgu, ktoré ovplyvňujú funkciu mozgu. Počas prvých dvoch rokov života deti rýchlo rastú, čo zvyšuje ich potrebu železa a vystavuje ich vyššiemu riziku anémie z nedostatku železa. Nedostatok železa alebo anémia z nedostatku železa môže negatívne ovplyvniť celkovú inteligenciu a kognitívny vývoj, najmä ak sa vyskytne v ranom detstve.
Čo hovoria štúdie
Vitamín B – tri štúdie nepreukázali významný vplyv na kogníciu.
Železo – u detí s anémiou z nedostatku železa suplementácia železa zvýšila presnosť a rýchlosť pri úlohe kontinuálneho výkonu; avšak u detí s dostatočným stavom železa na začiatku suplementácia železa neovplyvnila výkon pri úlohe kontinuálneho spracovania.
DHA – Intervencia s doplnkovou výživou DHA nezistila žiadne významné rozdiely v skóre kognitívnych funkcií medzi intervenčnou skupinou a skupinou s placebom; vyššie hladiny DHA v krvi však boli významne spojené s vyšším skóre v Peabodyho obrázkovom teste slovnej zásoby, ktorý meria porozumenie, počúvanie a slovnú zásobu.
To znamená, že neexistuje jednotný vitamín, ktorý by plošne zlepšil kognitívne schopnosti. Vždy pomôže suplmenetácia látky, ktorá u dieťaťa chýba. Preto je najlepšou cestou správnej podpory spoznávacích schopností zistiť, čo dieťaťu chýba, prípadne čoho má nadbytok a to na základe rozboru krvi. Takto efektívne sa dá podporiť kognitívny vývoj, a teda vieme, čo treba dopĺňať a naopak – čo v strave ubrať.
Čo by mal rozbor krvi zahŕňať?
Je vhodné požiadať o rozbor krvi na prítomnosť vitamínu B12, folát B9, feritín (železo), LC-PUFA, zinku, magnézia, bielkovín a homocysteínu. Na základe výsledkov relevatný odborník odporúči suplementáciu. Odber krvi môžete žiadať u obvodného lekára.
Výživa počas tehotenstva
Výživa a vývoj dieťaťa sa začína už počas tehotenstva a štúdie hovoria, že nedostatok niektorých živín ovpyvňuje spoznávacie funkcie dieťaťa počas života. Dôležitou látkou pre výživu plodu je DHA a EPA. Hlavne ak má matka tehotenskú cukrovku alebo jej hrozí predčasný pôrod. Tehotné ženy so zvýšeným rizikom predčasného pôrodu v dôsledku nedostatočného príjmu DHA by mali pravidelne užívať približne 600 – 1 000 mg/deň DHA plus EPA alebo samotného DHA. Začať s užívaním suplementácie sa odporúča počas druhého trimestra tehotenstva pred 20. týždňom tehotenstva a malo by sa pokračovať približne do 37. týždňa.
Rybí olej spôsobuje riedenie krvi, a preto u pacientiek, ktoré musia užívať koagulancia (lieky na riedenie krvi), je vhodné konzultovať dávku s lekárom pacientky.
Odporúčaný denný príjem pre tehotné ženy bez komplikácií je 350 – 450 mg DHA. 200 mg DHA/deň možno dosiahnuť dvoma porciami morských rýb týždenne, vrátane aspoň jednej porcie mastných rýb prípadne ak matka nekonzumuje ryby je nutné dopĺňať doplnkami stravy. Začať s užívaním suplementácie sa odporúča počas druhého trimestra tehotenstva pred 20. týždňom tehotenstva a malo by sa pokračovať približne do 37. týždňa.
Nedostatočný príjem vitamínu B12 počas tehotenstva môže negatívne ovplyvniť kognitívny vývoj detí, najmä v oblasti reči a jazyka.
Nedostatok vitamínu B9 (kyselina listová) – je spojený so zníženým prenatálnym rastom mozgu a psychologickými problémami u potomstva.
Deti s poruchou autistického spektra (PAS)
Porucha autistického spektra (PAS) často prináša vážne problémy v reči a komunikácii
Deti s PAS – látky na terapiu rečových schopností.
1.magnézium a vitamín B6
Štúdia publikovaná v časopise Journal of Ideas in Health z roku 2025 zistila, že podávanie vitamínu B6 v dávke (0,6mg/kg/deň) a horčíka (6mg/kg/deň) rozdelené do dvoch denných dávok podaných pred jedlom po dobu 120 dní zlepšilo:
– oneskorenie reči,
– echoláliu,
– používanie nesprávnych slov.
– robotické rozprávanie,
– počet gramatických chýb v reči či ťažkosti s komunikáciou ako držanie sa jednej témy, vyjadrenie túžob a potrieb.
Išlo o dvojito zaslepenú, placebom kontrolovanú štúdiu čo naznačuje jej vysokú kvalitu.
2. kyselina folínová
Vitamín B9 (kyselina listová) je látka, ktorá odbúrava v tele homocysteín. V najnovších štúdiách sa zistila zvýšená koncentrácia homocysteínu a nižšie hladiny vitamínu B9 a B12, ktoré súvisia s komunikačným deficitom.
Niektoré deti s autizmom majú ťažkosti s prijímaním folátu (vitamín B9) do mozgu – tento stav je známy ako nedostatok folátu v mozgu. Tento problém často pramení z autoprotilátok proti folátovému receptoru (FRAA), ktoré blokujú cestu, ktorou folát vstupuje do mozgu. Preto liečba vitamínom B9 nie je efektívna.
Hoci tieto protilátky má iba 5 – 10 % bežnej populácie, výskum naznačuje, že ich môže mať 50 – 75 % detí s autizmom. Táto skutočnosť môže prispievať k rečovým a kognitívnym problémom a to aj v prípade, že hladiny folátu v krvi sa zdajú byť normálne.
Kyselina folinová je redukovaná a biologicky dostupná forma folátu, ktorá sa môže do mozgu dostať alternatívnou cestou cez redukovaný nosič folátu (RFC). To znamená, že dokáže obísť dráhu blokovanú protilátkami a obnoviť funkciu folátu v centrálnom nervovom systéme. Dávky používané v klinických štúdiách sa zvyčajne pohybujú od 1 do 2 mg na kilogram telesnej hmotnosti denne , až do 50 mg/deň. Doposiaľ však bola táto látka schválená len nedávno 10. 3. 2026. FDA na liečbu nedostatku folátu v mozgu u dospelých a pediatrických pacientov, u ktorých je potvrdený variant génu folátového receptora 1 (CFD-FOLR1). To znamená, že nie všetky deti s autizmom majú zvýšený obsah homocysteínu, a preto sa plošne neodporúča podávať kyselinu folinovú deťom s PAS, ale len tým, ktoré majú potvrdený variant génu folátového receptora 1 (CFD-FOLR1). Tento gén majú v oveľa nižšej miere aj deti bez autizmu, a preto ak majú potvrdenú prítomnosť génu, je možné podávať túto látku aj deťom bez autizmu. Deťom s potvrdenou mutáciou génu FOLR1 sa odporúča aj vylúčiť zo stravy kravské mlieko a jeho produkty. Naopak, dojčenie sa zdá byť ochranným faktorom pred aktiváciou tejto mutácie, pretože vytesňuje použitie kravského mlieka, ktoré je pre deti s touto mutáciou ťažko stráviteľné (často sprevádzané tráviacimi ťažkosťami).
Avšak EMA – Európska lieková agentúra zatiaľ nevydala túto indikáciu pri kyseline folínovej.
Komu odporúčam, aby sa testoval na mutáciu génu FOLR1?
-tehotné ženy, ktoré majú problém s počatím či ktoré prekonali viacero neúspešných tehotenstiev a majú vysoké hodnoty homocysteínu,
-deti, ktorých matky mali vyššie spomenuté tehotenské komplikácie a majú oneskorený rečový vývoj,
-deti s vysokou hladinou homocysteínu v krvi a s prejavmi oneskoreného vývinu reči,
-deti s prejavmi alergie na bielkovinu kravského mlieka a s vyššou hladinou homocysteínu v krvi a s prejavmi oneskoreného vývinu reči,
-deti, ktorých rodinní príslušníci (mama, otec, súrodenci) majú potvrdenú mutáciu génu FOLR1.
Vždy konzultujte podávanie liekov dieťaťu s lekárom.
V tomto článku sa nachádzajú najaktuálnejšie informácie z tejto témy.
Použitá literatúra:
Roberts, M.; Tolar-Peterson, T.; Reynolds, A.; Wall, C.; Reeder, N.; Rico Mendez, G. The Effects of Nutritional Interventions on the Cognitive Development of Preschool-Age Children: A Systematic Review. Nutrients 2022, 14, 532. https://doi.org/10.3390/nu14030532
Hrezova E, Jiskrova GK, Prusa T, Andryskova L, Pikhart H. Vitamin B12 intake during pregnancy linked to child speech development and intelligence quotient. J Public Health (Oxf). 2025 Feb 28;47(1):34-44. doi: 10.1093/pubmed/fdae307. PMID: 39674678; PMCID: PMC11879010.
Alosy, Baha & Adil, Mossab. (2025). Journal of Ideas in Health Efficacy of vitamin B6 plus magnesium in enhancing cognitive and language functions in preschool children with autism spectrum disorder and well-controlled epilepsy: a double-blind placebo-controlled study. 10.47108/jidhealth.Vol8.Iss4.427.
Rouphael, M., Bitar, T., Alarcan, H., Gerges, P., Sacre, Y., Andres, C. R., & Hleihel, W. (2025). Exploration of Homocysteine Metabolism and Genetics in Autism Spectrum Disorder. Nutrients, 17(23), 3761. https://doi.org/10.3390/nu17233761
Li, H., Dang, Y. a Yan, Y. Hladiny interleukínu-17 A a homocysteínu v sére u detí s autizmom. BMC Neurosci 25 , 17 (2024). https://doi.org/10.1186/s12868-024-00860-5
Ars CL, Nijs IM, El Marroun H, et al. Prenatal folate, homocysteine and vitamin B12 levels and child brain volumes, cognitive development and psychological functioning: the Generation R Study. British Journal of Nutrition. 2019;122(s1):S1-S9. doi:10.1017/S0007114515002081
Coghill, D., Guastella, A.J. Can Leucovorin (Folinic Acid) Treat Autism Features?. CNS Drugs 40, 493–495 (2026). https://doi.org/10.1007/s40263-026-01273-0
Fan Q, Yu X, Cheng W, Su L, Zhang Y, Liu Q, Wu Z. The effectiveness of therapist-led family-centered language intervention for children with language delay. Transl Pediatr. 2024 Oct 1;13(10):1720-1736. doi: 10.21037/tp-24-225. Epub 2024 Oct 28. PMID: 39524380; PMCID: PMC11543118.
Bobrowski-Khoury N, Ramaekers VT, Sequeira JM, Quadros EV. Folate Receptor Alpha Autoantibodies in Autism Spectrum Disorders: Diagnosis, Treatment and Prevention. J Pers Med. 2021 Jul 24;11(8):710. doi: 10.3390/jpm11080710. PMID: 34442354; PMCID: PMC8398778.