Najčastejším dôvodom, prečo rodičia vyhľadajú pre svoje dieťa logopéda sú ťažkosti vo výslovnosti. Prvé, čo logopéd v tomto prípade urobí, je vyšetrenie, tzv. (čiastočná) diagnostika. To znamená, že zistí, ktoré hlásky dieťa netvorí vôbec (a či ich vynecháva alebo nahrádza inými), ktoré tvorí nesprávne, ktorých neprítomnosť je ešte vývinová (to znamená prirodzená) a ktoré treba zaradiť do tréningu, terapie.

Aj keď sa nám, zdatným rečníkom, môže javiť učenie sa novej hlásky ako veľmi jednoduché, pre dieťa to tak vôbec nemusí byť. Predstavte si, že by ste mali namiesto R v slovách hovoriť G. Ako rýchlo by ste to zvládli? Pomáhala by vám viac podpora a ocenenie snahy alebo nekončiace upozornenia, že ste sa opäť pomýlili?

Daný článok nemá slúžiť ako návod, ale ako cesta k porozumeniu, prečo a ako sú dané kroky pre nácvik výslovnosti dôležité. Vždy je lepšie obrátiť sa na logopéda, ktorý má svoje osvedčené postupy ako docieliť, aby sa hláska artikulovala správne a aby ju dieťa vedelo hovoriť aj v bežnej reči. Aj pre vás, rodičov, to môže byť troška „úľava“ –  máte sa na koho obrátiť a niekoho, kto vám s tým pomôže.

Verím, že po prečítaní tohto článku zistíte, že všetko do seba krásne zapadá a všetko má svoj čas, zmysel a logiku. A najmä, že neustále opravovať reč dieťaťa a nútiť ho slová opakovať nie je efektívny spôsob ako docieliť „čistú“ výslovnosť.

PRÍPRAVA

Príprava na nácvik artikulácie zahŕňa sluchové rozlišovanie (napr. schopnosť počuť rozdiel medzi slovami, ktoré sa rozlišujú len jednou hláskou – myška/miska, rampa/lampa) a oromotoriku (cvičenia na posilnenie jazyka, napr. ilustrovaná logopedická rozcvička Rozcvičme si jazýček). Realizujú sa na každej z úrovní a v rôznej miere majú vplyv na výslovnosť.

Pomôcť vám môžu materiály vytvorené logopédmi, ktoré odporúča aj Slovenská asociácia logopédov. Nájdete ich na stránke pedagogického vydavateľstva INFRA Slovakia.

NÁCVIK VÝSLOVNOSTI

Prechod medzi jednotlivými úrovňami zvyknem prirovnávať k stúpaniu po schodoch – aby sme dosiahli vrchol, musíme začať nižšie a postupnými a bezpečnými krokmi sa dostať k cieľu.


1.úroveň: HLÁSKA

Tu začína celý proces tak, ako ho poznáme.

Pokiaľ má dieťa s určitou hláskou ťažkosti, práve v tomto kroku je pomoc logopéda najdôležitejšia. Ak sa totiž dieťa naučí tvoriť hlásku chybne, jej nesprávnym vyslovovaním ju viac a viac upevňuje. Ak následne dieťa logopéda navštívi, trvá dlhšiu dobu, kým sa daný zlozvyk napraví. Je lepšie, ak dieťa nevie hlásku vysloviť vôbec ako to, že ju vyslovuje, ale nesprávne.

Najskôr sa dieťa učí výslovnosť hlásky, izolovaného zvuku, napr. S, R, F. To zahŕňa 2 dielčie kroky:

– vysvetlenie ako daný zvuk vzniká a polohovanie artikulačných orgánov – v akej pozícii sú pery, jazyk, čeľusť, aký robia pohyb, akým smerom ide výdychový prúd,

– následne dochádza k zapojeniu hlasu.

Úroveň hlásky vyžaduje najväčšiu spoluprácu pred zrkadlom. Dieťa potrebuje odsledovať a zapamätať si ako sa hláska tvorí. Postupne ju skúša opakovať viackrát za sebou aj bez toho, aby malo zrakovú oporu v odraze zrkadla. Častým opakovaním sa stáva výslovnosť automatickejšia, dieťa nemusí premýšľať nad každým jedným pohybom.

Ak je to možné (ak to dovoľuje zdravotný stav, intelekt, motorika…), malo by aj samo vedieť vysvetliť ako sa daná hláska tvorí. Dôležitá je aj schopnosť rozlíšiť správnu a nesprávnu výslovnosť (tip: ľahšie to ide najskôr na druhom, napríklad na rodičovi, logopédovi a až potom na sebe). Tým, že dieťa premýšľa nad výslovnosťou, nad postupnosťou, ktorú musí dodržať aby daný zvuk vznikol, zapája sa do celého procesu aktívnejšie a výrazne to napomáha (aj urýchľuje) celý proces nácviku artikulácie.

Ak dieťa dokáže vysloviť izolovanú hlásku správne aj niekoľkokrát za sebou, prechádza na ďalšiu úroveň.

2.úroveň: SLABIKA

Na úrovni slabiky spája spoluhlásku so samohláskami (A, E, I, O, U) v rôznych kombináciách a pozíciách (na začiatku, v strede, na konci).

Nie je to deťmi obľúbená časť, pretože pracujú s kombináciou zvukov, ktoré (väčšinou) nemajú žiadny význam. Je však dôležité danú úroveň nepreskočiť a zotrvať v nej, kým dieťa väčšinu slabík neartikuluje správne. Potom je vhodné prejsť na úroveň slov.

3.úroveň: SLOVO

Slovo sa skladá zo slabík. Ide teda o spájanie toho, čo už má dieťa osvojené a uchopené z predchádzajúcich úrovní. Je rozdiel, ak je hláska v slove na začiatku, v strede alebo na konci.

Túto časť upevňovania hlásky mám najradšej. A podľa reakcií na terapiách usudzujem, že aj deti. Je tu omnoho väčší priestor na hru, zábavu, dieťa počuje svoje prvé pokroky a teší sa z nich, je motivovanejšie, verí si, že to zvládne. Prvé „naozajstné“ výsledky potešia aj rodiča, čo ho v domácom tréningu viac podporí. A všetko to čoraz viac speje k úspešnému koncu.

Na tejto úrovni sa pracuje (najmä) s obrázkovými kartičkami. Postupne sa dieťa učí čoraz viac slov. Niekedy mu stačí naučiť sa ich naozaj len pár a zvyšok je už tzv. transfer (schopnosť prenosu danej schopnosti, čiže správnej artikulácie, aj na slová, ktoré sa neučil).

Upevňovanie slov vie byť zábavné! Napríklad na hlásky S, C, Z, Š, Č, Ž, L a R existuje spoločenská logopedická hra, Čarovná logopédia.

S najproblematickejšou hláskou R môže pomôcť aj logopedický pracovný zošit Rapotajú Radka s Robkom.

Treba rozlíšiť aj to, či vie dieťa slovo zopakovať správne aj bez toho, aby ho chvíľku predtým počulo (aby jeho slovo nebolo len opakovaním). Napríklad či vie zvukovo správne pomenovať obrázok. Ak to tak zvládne vo väčšine prípadov, nasleduje ďalšia úroveň.

4.úroveň: VETA

Na tejto úrovni spája slová do viet. Aj tá má svoju postupnosť. Úroveň vety totiž vyžaduje „náročnejšie“ procesy – treba myslieť už aj na gramatiku, skladbu vety, použitie správnych slov, význam.

Pracuje sa s vetami, kde je jej časť pevná a mení sa len jedno slovo (s trénovanou hláskou). Niektoré vety majú pevné len jedno trénované slovo a mení sa zvyšok vety.

Vety postupne obsahujú čoraz viac slov s danou hláskou.

Aj v tejto časti sa používajú kartičky, pridávajú sa aj prvé „dejové“ obrázky.

5.úroveň: TEXT

Prechod medzi vetou a textom tvoria básničky, rýmovačky. Ideálne také, v ktorých sa často opakuje cieľová hláska. A pozor – nie každá básnička, kde sa opakujú trénované slová je logopedická! Básničky na konkrétne hlásky vytvorené logopedičkami nájdete v Básničkovej logopédii.

Pomáha aj čítanie knihy/rozprávanie príbehu na základe obrázkov s tými istými/podobnými vetami dookola.

Aj „rečové automatizmy“ (ako je rátanie, spievanie známej pesničky, recitovanie básničiek, vymenovanie dní v týždni…) vyžadujú snahu, aby sa v nich „prepísala“ naučená a dovtedy veľakrát nesprávne zopakovaná artikulácia slova.

Ak ste sa s trénovaním novej hlásky dostali až sem, stále to nemusí znamenať, že je koniec. Predčasným ukončením sa môže stať to, že dieťa síce bude vedieť povedať slová správne, ale nebude ich vedieť používať v spontánnej reči.

Úroveň textu je „citlivá“, pretože rodič má tendenciu zakríknuť dieťa vždy, keď nejaké slovo nepovie správne, opravuje ho, trvá na opakovaní. U každého dieťaťa je hranica medzi radosťou z učenia a frustráciou z učenia rôzna. Dôležité je poznať ju u toho svojho.

Kompromisom je dohodnúť sa na situáciách, kedy ho môžete upozorniť na nesprávnu výslovnosť (napr. keď vám bude hovoriť čo dnes robilo, rozprávať rozprávku, čítať v Šlabikári). Celodenné opravovanie a trvanie na správnom zopakovaní blokuje dieťa v napredovaní.

Za úspešné osvojenie hlásky sa považuje to, keď ju dieťa správne vyslovuje aj mimo logopédie – doma (s mamou aj ocom, s babkou, ujom…), v škole, pri hre s kamarátmi, rozhovore s dospelými.

TIPY AKO TO ZVLÁDNUŤ ČO NAJLEPŠIE:

  • Nepoukazujte na chyby pred ostatnými (napr. rodinou, kamarátmi).
  • Vždy keď sa dá, snažte sa zapojiť zábavný prvok, hru. Spojte to s niečím, čo má dieťa rado.
  • Nestrašte dieťa logopédiou, nerobte z domáceho tréningu „trest“ (viac o tom v tomto článku).
  • Neprerušujte ho, keď niečo rozpráva (aj keď nesprávne). Ak sa to stáva často, môžete prísť o jeho príbehy.
  • Väčšina detí nemá rado, keď ho nútia slovo zopakovať. Niekedy stačí „len“ to, keď slovo zopakujete správne vy. Napr. „Bolí ma vuka.“ „Bolí ťa ruka? A čo sa stalo?“.
  • Ak nie sú osvojené jednotlivé úrovne dostatočne, dieťa nemusí vedieť opraviť svoju výslovnosť. To znamená, že si neuvedomuje svoju chybu, veľakrát ju ani „nepočuje“. Preto výzva „skús sa opraviť“ vyžaduje niekedy viac vysvetľovania a porozumenia ako výčitiek a tlaku.
  • Nemusí sa vždy začať od úrovne hlásky. Sú deti, ktoré už majú prvé úrovne zvládnuté, ale nevedia naučenú hlásku používať v reči.
  • Ak vie dieťa čítať a písať, do procesu vyvodzovania hlásky sa zapájajú aj tieto schopnosti.
  • Nemá zmysel nútiť dieťa zopakovať slovo správne, ak nedokáže danú hlásku povedať izolovane/v slabikách. Pre dieťa to môže byť frustrujúce. Toto je jedna z najčastejších chýb, ktorú rodičia pri nácviku výslovnosti robia. (viac o častých komunikačných chybách v tomto článku)
  • Jedna hláska sa postupne posúva po úrovniach smerom hore. Môže sa stať, že ak začínate v terapii naraz s viacerými hláskami (napr. S, C, Z), každá z nich môže byť v tom istom čase na rôznom „schodíku“.

A najmä – všetko čo ste si doteraz prečítali si prispôsobte tak, aby vás to spolu s dieťaťom bavilo a aby vám to prinášalo radosť. Vnímajte, čo mu je príjemné a čo už nie. Nová hláska sa dá naučiť aj bez sĺz. Ide to lepšie tam, kde sa snaží jeden druhému porozumieť 😊

Stiahnite si tabuľku aby ste mali prehľad ako vo svojom trénovaní napredujete.