Autorkou článku je klinická logopedička Mgr. Ivana Putšková, ktorá pracuje s deťmi predškolského veku. Nedávno jej vyšla publikácia zameraná na upevnenie výslovnosti hlásky L. Je spoluzakladateľkou OZ Dogtor. Jej psík Yvko pomáha s motiváciou počas diagnostiky i terapií detí s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS).

Naše začiatky

Čo má spoločné logopédia s canisterapiou? Podľa mojich skúseností naozaj veľmi veľa. Keď som kvôli svojim zdravotným ťažkostiam zvažovala kúpu psíka a vyberala som plemeno, popri tom, ako nájsť toho správneho parťáka do nepohody som premýšľala aj nad tým, aby bol nápomocný aj „mojim“ deťom s NKS.

Keď začneme nad niečím uvažovať, stáva sa, že si nás tie veci samé nájdu. Čoraz viac sa mi do života priplietali situácie, v ktorých som mohla byť súčasťou toho, ako psík pomáha deťom s komunikáciou, rehabilitáciou, odbúravaním strachu – napr. z bielych plášťov a pod. To bolo na začiatku. Oslovila ma myšlienka, aké by to bolo, keby som bola pre deti takou milou tetou, čo má psíka a spoločne sa „hráme“ – precvičujeme oromotoriku, výslovnosť hlások, gramatiku a pod. Bola to ideálna a možno trochu naivná predstava😊.

Po kúpe nášho psa, Yva, som zistila, že aj napriek výcviku a tréningu na intervencie to vlastne nemusí byť ten ideálny pes, ktorý by mohol spĺňať moje predstavy o logocanisterapii. Postupne som zisťovala, že nie o ňom to všetkom je, ale o mne. Ako s ním pracujem, ako ho učím a ako viem čítať reč jeho tela – čo sa mu páči a je mu príjemné a tiež naopak – kedy nechce v danej situácii byť.

Postupne sme sa prepracovali k výcviku a spravili sme si skúšky z canisterapie. Aj keby Yvo nebol vhodný psík na terapie, nebola by to žiadna tragédia, je náš právoplatný člen rodiny tak či tak. Ale Yvo je dnes už aj canisterapeut – intervenčný pes. Spolu so mnou a Monikou Krajčírovou a ďalšími 3 psíkmi sme založili vlastné  oz DOGTOR, ktoré pomáha deťom i seniorom a školí aj iných záujemcov o intervencie s asistenciou psov.  

Psík ako motivácia

Dnešnú realitu si neviem vynachváliť. Psík je ako občasný návštevník na logopédii pre deti silným motivátorom. Búra bariéry z nového prostredia, nových ľudí, pri diagnostike a terapii pomáha tým, že je obrovskou motiváciou, keď ho deti môžu nakŕmiť alebo pohladiť .

Rovnako je skvelým pomocníkom pri nácviku niektorých zručností (jemnej motorike, slovnej zásobe, gramatike, sociálnej interakcii a pod.). Napríklad nedávno sme sa učili s deťmi a Yvkom predložky tak, že deti dávali povely, kde sa má psík posadiť – či pred, za, pod alebo na stoličku.

V mnohých prípadoch mi pomohol s deťmi s ťažkou kombinovanou poruchou v období, kedy sme spolu s ich rodičmi mali pocit stagnácie. Už len prítomnosť psa pôsobila pozitívne. Pes nehodnotí, nenúti, prirodzene sa prispôsobí danému klientovi, vyladí sa na neho.

Yvka sme mali pri deťoch s oneskoreným vývinom reči, vývinovou jazykovou poruchou, artikulačnými poruchami, deťoch so zajakavosťou, so sluchovým postihnutím, deťoch s poruchami autistického spektra (PAS), či kombinovaným postihnutím. Vždy sme sa snažili prepojiť skúsenosti z logopédie s možnosťami, ktoré nám psík na terapii ponúka. Kŕmili sme psíka za správne odcvičené slovíčka alebo sme skúšali trénovať oromotoriku tak, ako keď Yvko robí grimasy.

Úplne si viem predstaviť intervencie s asistenciou psov aj u detí s rôznymi inými ťažkosťami a tiež u dospelých klientov (aj s NKS). Naše oz DOGTOR má viacerých členov a moja kolegyňa Monika so svojimi psami navštevuje aj domov seniorov, kde psík pôsobí rovnako pozitívne.

Neprestávam byť milo prekvapená, ako veľmi je môj pes mojím parťákom a kolegom, ktorý je stále ochotný rozdávať nezištnú pomoc a radosť.


Ako logocanisterapia prebieha

Netreba zabúdať, že ide len o doplnkovú terapiu. Bola by naivná predstava myslieť si, že pes je súčasťou logopédie každý deň. Skôr je to opačne – ja ako logopéd som súčasťou canisterapie. Vzhľadom na zachovanie psychického a fyzického zdravia psíka, spolu s Yvom pracujeme max 1-2x do týždňa po hodine.

Psík reč nenapraví, ale prostredníctvom neho môžeme lepšie namotivovať dieťa ku spolupráci,  k cvičeniam a umocniť napr. to, na čom s dieťaťom pracujeme, čo trénujeme. Rozvíjame všetky jazykové roviny reči – rozširujeme slovnú zásobu, zlepšujeme správnu výslovnosť (napr. ak dieťa dáva psíkovi povely, malo by ich vysloviť správne), gramatiku (spomínané predložky), rozprávačské schopnosti (prostredníctvom príbehov so psíkom, dejových obrázkov a pod). Zlepšujeme sociálnu interakciu a komunikáciu. Často u detí s PAS  zlepšujeme kontakt najprv so mnou (pre nich novou osobou) a neskôr aj v rámci prechádzky (kde je pes už ich kamarát) aj s ostatnými ľuďmi. Niekedy si čítaním príbehov a knižiek za prítomnosti psíka deti zlepšujú aj čitateľské schopnosti, či vôbec chuť čítať.

Možností je mnoho a nie všetky sme spomenuli. Záleží na šikovnosti logopéda, či iného terapeuta alebo interventa, ktorý so psíkom pracuje, ako nastaví ciele intervencií s deťmi. Ak sa nám podarí vyčariť u detí aspoň jeden úsmev a odchádzajú dobre naladené, vtedy naše stretnutie stálo za to.

Verím, že je mnoho dobrých interventov s asistenciou psov a nech sa nazývajú akokoľvek máme spoločný prienik –  lásku ku psom a ľuďom.