Logopedická terapia často využíva hračky a aktivity, ktoré sú u deti obľúbené a to tromi rôznymi spôsobmi: hračka ako prostriedok na nadviazanie kontaktu, hračka ako prostriedok na rozvíjanie jazykových schopností a/alebo hračka ako odmena a motivácia.

Pre deti je bublifuk synonymom zábavy. Fúkanie do neho a naháňanie bublín považujú za hru. A aby sme dieťaťu jeho zábavu nezničili, je dôležité myslieť na to, že:

  • Zopakuj a povedz sú slová, ktoré (pri akejkoľvek hre) nepoužívame
  • Nemáme prehnané očakávania na to, čo by dieťa malo zvládnuť/ako by malo reagovať
  • Hru si spolu s dieťaťom naozaj užívame 😊

PRED REČOU

Ešte predtým ako dieťa vyriekne svoje prvé slová, už len sledovanie fúkania do bublifuku mu pomáha:

  • upriamiť pozornosť na to, čo robí mama – spoločný záujem je základom pre ďalší rozvoj jazykových schopností
  • zamerať sa na maminu tvár, telo, pohyby – ako sa tvári (mimika), ako otvára ústa počas rozprávania i fúkania, čo robí s rukami (gestá)
  • nadviazať očný kontakt a zároveň ho využiť ako prostriedok na nadviazanie komunikácie (pohľad, ktorý hovorí: „ešte raz“ „to je super“ „kde sú bublinky?“)
  • uvedomiť si, že každá akcia má reakciu (tzv. príčinno-následný vzťah) – ak mama fúkne, sú bublinky, ak spadnú na nejaký predmet, prasknú
  • porozumieť, že dochádza k výmene rolí – mama niečo urobí a čaká ako zareagujem – či už úsmevom, kopaním nožičiek, otvorením úst alebo vydaním zvuku (raz ty, raz ja)
  • pochopiť, že pri každom ďalšom opakovaní je sled krokov približne rovnaký – to znamená, že viem, čo bude nasledovať a porozumenie opakovaniu ma upokojuje a baví

Bublifuk je preto skvelým nástrojom na rozvoj komunikačných schopností aj u detí, ktoré sa na svoje prvé slová ešte len pripravujú a tiež u detí s oslabeným očným kontaktom, zníženou pozornosťou, spoluprácou či zníženými sociálnymi schopnosťami.

Vyššie spomenuté benefity sú však dôležité aj pre staršie deti.


GESTÁ A ZNAKY

Ak slovné komentovanie doprevádza aj pohyb rukami, ktorý však nie je náhodný, ale má svoj význam, hovoríme o gestách a/alebo znakoch. Považujeme ich za predchodcov hovorených slov a výrazne napomáhajú porozumeniu aj rozvoju reči. Inšpirovať sa ako na to môžete v článku o znakovaní.

  • z tých ľahko znázorniteľných a často sa opakujúcich napr. ešte, otvor, fúkaj, daj, hotovo, kde je, bubliny, neni, veľká, malá


SLOVÁ

Pre začínajúcich rečníkov sú skvelé krátke slová. Aby si ich ľahšie zapamätali, pomáha im ich časté opakovanie a ak ich vyslovujeme s emóciou, napr:

  • jéj, wow, puk, fú (v zmysle fúkaj), bác, daj, aha, kuk

Fúkanie do bublifuku môžeme komentovať aj ďalšími slovami:

  • neni, letí, fúkaj, padá, spadlo, ešte, otvor, hotovo, veľká, malá, bubli(na/fuk), hore, dole, mokrý, suchý, málo, veľa, vysoko, nízko, chytaj, praskni/pukaj, rozlialo, kde je?, nájdi

Rozširovanie slovnej zásoby:

  • fúkajte bubliny na časti tela, predmety okolo či kartičky a pomenujte, kam spadli


Ako to môže vyzerať v praxi?

Pár tipov ako na to:

  1. príklad na podporu reči pri deťoch, ktoré ešte nerozprávajú alebo rozprávajú pár slov: Fúkajte bubliny. Pridržte paličku z bublifuku pri ústach a tesne pred fúknutím povedzte: fúúúú. Pomenujte čo vidíte (bubliny), aké sú (malé/veľké), koľko ich je (veľa/málo). Praskajte ich – puk, puk. Po zmiznutí bubliniek povedzte (a ukážte) neni. Opakujte. Po niekoľkých opakovaniach (u niekoho 1 a u niekoho aj 100 či 1000) sa zastavte s bublifukom pri ústach, pozrite sa na dieťa a čakajte, či vám dá najavo, že chce aby ste pokračovali (gestom, zvukom, slovom – akceptujte akýkoľvek pokus a snahu dieťaťa o komunikáciu). Ak áno, zopakujte nadšene fúúú a fúknite bubliny. Ak aj dieťa vaše čakanie „ignoruje“, opäť povedzte fúúú, chvíľku počkajte, či dieťa zopakuje a následne (či už zopakuje alebo nie), opäť povedzte fúúú a fúknite.
  2. príklad komentovania pri deťoch, ktoré rozprávajú jednoslovne: Aha, bubliny. Veľa bublín. Tu je. Puk bublina. Neni. Neni bublina. Ešte fúknem. Fúúúú. Bubliny. Puk puk. Spadli bubliny. Bác. Bác bublina. Neni. (nebojte sa opakovania slov – pre naučenie sa slov je opakovanie kľúčové)

VETY (A GRAMATIKA)

  • rozširovanie viet (postupne o jedno slovo viac ako aktuálne dieťa rozpráva), napr. ešte bubliny, ešte fúkaj, fúkaj vysoko, idú hore, neni bublina, veľká bublina; pripraviť sa – pozor – štart, ešte fúkaj mama, daj mi bublifuk, ja chcem fúkať; bublina spadla na zem, teraz idem fúkať ja, poď si zobrať bublifuk…
  • jednotné a množné číslo: bublina je veľká/hore/dole, bubliny sú malé/hore/dole, jedna bublina spadla na stôl, bubliny spadli na zem
  • rozlišovanie mužského a ženského rodu: mama fúkala/tata fúkal, mama praskla/tata praskol
  • používanie zámen: kto ide fúkať? Ja/ty
  • minulý a budúci čas: praskla/praskne  (aj s inými slovesami: padať, fúkať, letieť)
  • zápor: praskla/nepraskla, letí/neletí, nie je (neni) veľká
  • predložky: dať na výber: fúknem hore/dole, do okna/do dverí, na mamu/tata/macka…? očakávať odpoveď: kde dopadla bublina? (na stoličku, pod stôl, medzi kvietky)
  • porozumenie a sluchová pamäť: zatlieskaj a fúkni do bublifuku, praskni tri bubliny/najväčšiu bublinu, fúkni do bublifuku – raz sa otoč – praskni jednu bublinu
  • vytváranie príležitostí na komunikáciu: čakať, kým dieťa požiada o pomoc – s podaním (napr. bublifuk je vysoko, mimo dosahu), otvorením (po každom fúknutí zatvárať), očakávať vývzvu dieťaťa na fúkanie; dať tam len čistú vodu/nedať do nádobky žiadnu vodu a čakať ako dieťa zareaguje

Bublifuk rozvíja aj motoriku (ktorá je pre vývin reči takisto veľmi dôležitá) – hrubú motoriku, keď dieťa uteká za bublinami, skáče a krčí sa a snaží sa ich prasknúť. Jemnú motoriku, ktorá spočíva v triafaní sa rukou/prštekom/paličkou do bublín. Pri fúkaní do bublifuku dieťa zároveň kontroluje svoj výdychový prúd a ovplyvňuje ho aj tým, ako „nastavuje“ artikulačné orgány (jazyk dole, pery do O). Dôležitá pre praskanie bublín je aj koordinácia ruka-oko.

Presvedčilo vás, že fúkanie do bublifuku je taká skvelá a všestranná aktivita? 🙂