Nie sú to „typické“ príznaky, o ktorých sa bežne píše. Jazykové ťažkosti totiž nie sú len o problémoch vo výslovnosti alebo o tom, že dieťa rozpráva na svoj vek menej ako rovesníci. Prejavov je omnoho viac a líšia sa pri každom jednom dieťati. Majú dopad na jeho emócie, správanie, socializáciu, či školskú úspešnosť.

Uvedené znaky sú potenciálne varovné signály. Ich prítomnosť nemusí znamenať, že má dieťa narušenú komunikačnú schopnosť. Preto uvedené body netreba považovať za samostatné jednotky. Zmysel dávajú až v kombinácii s inými (ne)jazykovými príznakmi.


1. Nevyhľadáva spoločnosť ostatných detí a ani ony jeho

Ak si dieťa uvedomuje komunikačnú bariéru, ktorá je medzi ním a jeho rovesníkmi, môže sa spoločnosti cielene „brániť“. Stretáva sa totiž s komunikačnými neúspechmi a nedorozumeniami. Niekedy zas deti zámerne vyhľadávajú spoločnosť menších detí, ktoré sú na tom rečovo podobne (alebo slabšie) alebo spoločnosť dospelých, ktorí ich akceptujú a snažia sa im porozumieť viac ako rovesníci.

Dieťa sa môže stretnúť s odmietaním aj zo strany okolia – ak spolužiaci a kamaráti zistia, že sa nevie vyjadriť, dlho mu trvá povedať vetu, neodpovedá, je pri hre a v partii „navyše“, nemusia ho prijať medzi seba. Žiaľ, častý je aj výsmech kvôli rečovým problémom, ktorý sociálnu izoláciu podporí ešte viac. Deti tak môžu preferovať hru osamote a v škole individuálne vypracované projekty.


2. Správa sa agresívne

To, čo na prvý pohľad vyzerá ako zámerné vyprovokovanie konfliktu môže byť v pozadí frustrácia z neporozumenia a/alebo neschopnosti presadiť sa slovne. Ak nerozprávajúcemu dieťaťu zoberie hračku iné dieťa, jeho reakcia (kopnutie, štuchnutie) môže byť nesúhlas vyjadrený formou, ktorá je pre dieťa jednoduchšia. Aby teda mohlo vyjadriť svoj nesúhlas, namiesto slov volí činnosť, pri ktorej nepotrebuje (toľko) rozprávať.

Je dokázané, že deti so slabšími komunikačnými schopnosťami majú častejšie a prudšie záchvaty hnevu.Tie sa prejavujú dokonca už u 12 mesačných detí! 24 – 30 mesačné deti majú takmer až 2-násobne vyššie potenciálne riziko výskytu afektov oproti rovesníkom s primeraným vývinom reči. (1)

Dobrou správou je, že so zdokonaľovaním jazykových zručností ubúdajú aj prejavy agresívneho správania. (2)


3. Má neprimerané školské výsledky

Nie sú to len „zlé“ známky. Nielen tie totiž poukazujú na schopnosti dieťaťa. Dôležitejšie je všímať si, koľko energie a času vkladá dieťa do učenia. Pretože učenie ho môže stáť omnoho viac úsilia a snahy ako jeho spolužiakov. A známky, či už sú na stupnici hodnotenia na jednej alebo druhej strane, nemusia vždy reálne poukazovať na to, či je domáca príprava poctivá.

Tieto deti môžu mať ťažkosti s čítaním a písaním už na prvom stupni. Tie sa postupom času odzrkadlia aj v ostatných vyučovacích predmetoch, ktoré sa dieťa učí (a vyžaduje sa práca s textom – je potrebné prečítať ho, porozumieť mu, prepájať súvislosti, vedieť vybrať čo je dôležité a pod.).

Preto u detí, ktoré majú problém s čítaním, sú prítomné aj iné jazykové ťažkosti. Dyslexia má totiž jazykový podklad. (3)


4. Často hľadá správne slová

Nooo, hmm, vlastne, toto, akože, oné, ako sa to povie, však vieš čo myslím, tak určite, proste.

Sú vám tieto slová známe? Používame ich vtedy, keď si nevieme spomenúť na správne slovo – potrebujeme viac času, prípadne si ho v tej situácii nevieme vybaviť vôbec. Ak nevieme nájsť ani vhodné synonymum, namiesto toho použijeme slovo, ktoré nenesie žiadny význam – tzv. slovná vata. Ale buďte pokojní. Stáva sa to každému jednému z nás 🙂

Ak však pozorujete u svojho dieťaťa často sa opakujúce situácie s hľadaním toho správneho slova doprevádzané dlhou pauzou, zneistením, nedokončením myšlienky, opakovaním viackrát tých istých slov alebo častí viet a všimnete si, že to má negatívny vplyv na to, čo chce dieťa povedať, buďte ostražití. Skúste sa zamerať na obsah toho, čo hovorí ešte viac ako doteraz.

Spozorovať dané ťažkosti má svoje opodstatnenie aj v neskoršom veku. U ľudí s demenciou pri Alzheimerovej chorobe patria problémy s „vybavovaním“ slov k prvým jazykovým príznakom. S hľadaním správnych slov sa môžu potrápiť aj ľudia po mozgovej príhode.


5. Nerozumie

Väčšina pediatrov a rodičov sa zaujíma najmä o to, či dieťa rozpráva. Na to, či dieťa rozumie sa však často zabúda. A tak sú tieto „nenápadné“ ťažkosti v pozadí. A pritom – dieťa musí slovu najskôr porozumieť aby ho neskôr mohlo povedať.

V praxi sa často stretávam s deťmi, ktoré majú okrem problémov s naberaním slovnej zásoby a tvorením viet aj problém v porozumení. Nemusí to byť vždy také „nápadné“ ako sa na prvý pohľad javí.

Ako sa prejavuje znížená schopnosť porozumenia? Napríklad dlhšia pauza medzi otázkou/výzvou dospelého a reakciou dieťaťa, kedy premýšľa nad významom; odpovede nesúvisiace s otázkou (Komu patrí bábika? -Bábika musí ísť spať.); snaha dieťaťa zahovoriť otázku a prejsť na inú tému.

Ťažkosti sú aj s viackrokovými úlohami (Zober červenú loptu a daj ju na stôl.), s porozumením predložiek (Ulož auto medzi skrinku a posteľ.), s časovou následnosťou (Skôr ako sa nejeme, umy si ruky.), s gramatickým porozumením (Mamu umýva dieťa.) Takéto oslabené porozumenie neskôr negatívne vplýva aj na porozumenie čítanému textu.


6. Trápi sa

Nepodceňujte to, čo dieťa cíti, nech sa vám to zdá akokoľvek „nafúknuté“, „zbytočné“ alebo „príliš zveličujúce“. Niektoré deti sú všímavejšie a citlivejšie. Uvedomujú si rozdiely medzi sebou a ostatnými (tak ako aj my všetci), ale vzhľadom na to, že majú jazykové ťažkosti, vnímajú tieto odlišnosti ešte viac.

Cítia sa nešťastné, frustrované, nahnevané. Cítia nespravodlivosť, že sa musia učiť viac ako ostatní. Že majú horšie známky. Že sa im deti posmievajú. Že nevedia čítať tak rýchlo. Že nemajú kvôli učeniu čas behať s kamarátmi. Že všetky ústne odpovede „pokašlú“, aj keď sa poctivo pripravujú. Že sa s ním na ihrisku nechcú hrať deti. Že nik okolo mu nerozumie.

Nie je hanbou sa takto cítiť. Majú na to právo. Veľa však závisí od vás, nás, rodičov, učiteľov, starých rodičov ako sa k tomu postavíme. Vyhľadajte psychologickú pomoc pre svoje dieťa vždy, keď máte pocit, že si nevie dať rady samo.

Starať sa o svoje duševné zdravie je také dôležité ako starať sa o to fyzické.


7. Slabšie si pamätá to, čo počuje

To znamená, že má ťažkosti so zapamätaním si počutých: nových slov, nákupných zoznamov, telefónnych čísel, vybraných slov, diktovaných slov, básničiek, riekaniek, pesničiek, príbehov, inštrukcií, čo má urobiť.

Prejavuje sa to aj tým, že častejšie žiada o zopakovanie, nestíha pri písaní diktátov/poznámok, odpovedá mimo témy, nezaujíma sa o hovorené rozprávky. Lepšie zvláda vyššie uvedené aktivity ak ich môže namiesto počutia vidieť nakreslené/napísané.

O problémoch s jazykovým spracovaním počutého hovoríme vtedy, keď sú vylúčené sluchové poškodenia. K problémom dochádza v spracovaní zvuku na úrovni mozgu.Problémom teda nie je to, ČI počujú, ale AKO.

A síce majú tieto deti slabšiu sluchovú krátkodobú pamäť, ale v pexese, kde potrebujú tú zrakovú, vás môžu hravo poraziť 🙂


8. Má problémy s rozprávaním príbehov

Rozprávačské schopnosti sa vyvíjajú. Tie prvé sa objavujú medzi druhým a tretím rokom. Rozprávanie 5 a viac ročných detí je už obsahovo aj kontextovo zložitejšie. U tejto skupiny detí hľadáme odpovede na otázky: Rozpráva dieťa príbeh tak, aby na seba nadväzoval? Uvádza postavy, ich opisy, pocity, vzťahy medzi nimi a dôvody ich konania? Je z rozprávania jasné, kde a kedy sa príbeh odohráva? Vie vyjadriť pointu príbehu, problém, záver, dôsledky? Spája si daný príbeh s osobnou skúsenosťou?

Rozprávanie zážitku, opis obrázka, prerozprávanie rozprávky, vysvetlenie postupu… Všetko uvedené patrí k tzv. naratívnym (rozprávačským) schopnostiam. Schopnostiam rozprávať o jednej téme viacerými vetami. Tieto „nenápadné“ komunikačné situácie, ktoré sa bežne vyskytujú napovedajú o jazykových schopnostiach viac ako by sme si mysleli.

Rozprávanie príbehov deťmi je zrkadlo, ktoré odráža viacero dôležitých informácií o dieťati a jeho vývinových schopnostiach, ale aj o jeho osobnosti. (4)

Úroveň rozprávačských schopností v ranom veku predpovedá úroveň akademických výsledkov. Má priamy súvis s porozumením hovorenej reči, čítaného textu, spontánnym písaním. (veľké množstvo výskumov a ich autorov je zhrnutých v zdroji 5).

V rozprávaní príbehu sa objaví všetko (čo logopéd potrebuje zistiť) – to, akú má dieťa slovnú zásobu, gramatiku, ako vie nadväzovať vety, postupne ich dopĺňať, akú má výslovnosť, ako vníma príbeh a jeho prvky, ako tomu rozumie a ako dokáže s druhým zdieľať to, čo potrebuje.

Aj vďaka viacerým aktuálnym výskumom realizovaným na slovensky hovoriacich deťoch sa vie o tejto problematike čoraz viac. Priestor sa im venuje aj priamo v logopedickej terapii.


9. Na vyučovaní je nepozorný

Nesleduje výklad učiteľa! Nedáva pozor počas vyučovania! Neobsedí! Neustále vyrušuje! Na hodinách je nepozorný! Aj takéto poznámky dostávajú žiaci, ktoré majú jazykové ťažkosti. Ako to s tým súvisí?

Žiakovi, ktorý má problém s porozumením a/alebo krátkodobou sluchovou pamäťou sa veľmi ťažko sústredí na odborný výklad. Aj napriek jeho snahe a úsiliu, nedokáže venovať pozornosť každú hodinu – každý deň. Veľakrát jeho výkonnosť klesá ku koncu dňa/týždňa/školského roka.

Predstavte si tráviť denne 5×45 minút aktívnym sústredením na niečo, z čoho zachytíte len pár kľúčových slov, viet. Ako dlho by ste to zvládali? A čo by ste robili, keby ste sa prestali sústrediť? Možno by ste sa začali nudiť. Ostať nehybne a nerušene sedieť by bolo zrazu veľkou výzvou. Zašepkali by ste niečo vtipné spolusediacemu? Alebo by ste rozmýšľali nad tým, čo budete robiť cez víkend, aký bol obed a aký film dávajú večer v telke?

Aj keď je pozornosť oslabená dôsledkom jazykových ťažkostí, nie vždy to musí nutne znamenať, že má dieťa poruchu pozornosti (ADD) alebo poruchu aktivity a pozornosti (ADHD). Mnohé príznaky sú však rovnaké a v rámci diagnostiky môže byť náročnejšie jednoznačne ich rozlíšiť. (6)


10. Jazykové ťažkosti v rodine

Ak (by) ste navštívili so svojim dieťaťom logopéda, pravdepodobne jednou z prvých otázok (by) bola tá, či sa V rodine vyskytujú nejaké jazykové (príp. iné vývinové) ťažkosti. Tzv. pozitívna rodinná anamnéza totiž poukazuje na možné riziko „kolovania“ daných ťažkostí z generácie na generáciu. To však neznamená, že sa tieto problémy musia prejaviť.

Dedičnosť je jedným z faktorov, ktorý (v kombinácii s iným) môže vysvetľovať prítomnosť niektorej z narušených komunikačných schopností. Má vplyv napríklad na zajakavosť (7) a na špecifické vývinové jazykové ťažkosti (narušený vývin reči, poruchy učenia) (8,9).


1) Brittany L. Manning, Megan Y. Roberts, Ryne Estabrook, Amélie Petitclerc, James L. Burns, Margaret Briggs-Gowan, Lauren S. Wakschlag, Elizabeth S. Norton. Relations between toddler expressive language and temper tantrums in a community sample. Journal of Applied Developmental Psychology, 2019; dostupné online: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7946112/

(2) Theresa L. Estrem. Relational and Physical Aggression among Preschoolers: The Effect of Language Skills and Gender. Early Education and Development. 2005. Volume 16, Issue 2.

(3) Suzanne M. Adlof, Tiffany P. Hogan. Understanding Dyslexia in the Context of Developmental Language Disorders.Dostupné online: https://pubs.asha.org/doi/10.1044/2018_LSHSS-DYSLC-18-0049

(4) S. KAPALKOVÁ, M. NEMCOVÁ. Gramatika príbehu v rozprávaní detí predškolského veku. In Jazyk a kultúra. Číslo 43-44/2020.Dostupné online (potrebné stiahnuť): https://www.ff.unipo.sk/jak/aktualnecislo.html

(5) T.D. SPENCER, D.B. PETERSEN. Narrative Intervention: Principles to Practise. Uverejnené 10/2020.Dostupné online: https://pubs.asha.org/doi/10.1044/2020_LSHSS-20-00015

(6) M. BELLANI, A. MORETTI, C. PERLINI, P. BRAMBILLA. Language disturbances in ADHD. 2011. In Epidemiology and Psychiatric Sciences, Volume 20, Issue 4.Dostupné online: https://www.cambridge.org/…/22515E7A0461899E75756B3A1CC…

(7) C.FRIGERIO-DOMINIGUES, D. DRAYNA. Genetic contributions to stuttering: the current evidence. In Molecular genetics and Genomic Medinice. Volume 5, Issue 2. 2017.Dostupné online: https://onlinelibrary.wiley.com/…/pdfd…/10.1002/mgg3.276

(8) D. V. M. BISHOP, T. NORTH, C. DONLAN. Genetic basis of Specific Language Impairment: Evidence from a twin study. In Developmental Medicine and Child Neuology. Volume 37, Issue 1. 1995.

(9) J. WILLIAMS, M. C O´DONOVAN. The genetics of developmental dyslexia. In European Journal of Human Genetics. Volume 14. 2006.Dostupné online: https://www.nature.com/articles/5201575