U nás doma sa prvé POTULKY objavili, keď mal Vilko 2 roky. Už dlhšie sa zaujímal o detaily v knihách a vedel sa vyjadriť v krátkych vetách. Ako prvé sme si čítali Potulky jarou a tie sa stretli u Vilka s veľkým záujmom. Pýtal si čítať knihu každý deň po dobu dvoch mesiacov. A opakovaným čítaním ho nenudila – no ani nás.

Celá séria Potuliek obsahuje 5 kníh (jar, leto, jeseň, zima, noc). Každá z nich sa dá čítať samostatne, ale zároveň na seba nadväzujú. Knihy majú veľký rozmer a hrubé kartónové strany, ktoré zvládnu všetko (overené :-)). Na knihy nadväzujú aj maľovanky. Vydavateľstvom slovenskej verzie je Zelený kocúr.

Ja sa už teraz teším ako si niektoré z nich po materskej zoberiem do práce. A prečo (a ako) Potulky rozvíjajú reč?

  • 1. Univerzálnosť

Knihy sú vhodné pre deti od cca 2 rokov až do…do dospelosti. Ešte aj my, rodičia, si ich čítanie užívame, pretože si zakaždým všimneme iný detail.

Zaujme chlapcov aj dievčatá. To „svoje“ tam nájdu deti, ktoré majú rady autá i tie, ktoré obľubujú zvieratká či budovy. Vhodná pre čitateľov, ktorí sa ešte len učia rozprávať a aj pre tých, ktorí sú už zdatnými rečníkmi.

Rastie spolu s dieťaťom. Je teda univerzálnou knihou do každej knižnice a investíciou na niekoľko rokov.

  • 2. Prirodzenejšie čítanie

Vďaka tomu, že je kniha bez textu, čítanie intuitívne prispôsobujeme jazykovej úrovni svojho dieťaťa – volíme kratšie a jednoduchšie vety. Čítanie je prirodzenejšie – viac sa podobá rozhovoru a dochádza k výmene komunikačných rolí (raz rozprávam ja, raz ty).

Absencia písaných slov a viet má ďalšiu výhodu – pri čítaní opisujeme, čo sa deje na obrázkoch (čo je skvelý spôsob ako čítať knihu, najmä u menších čitateľov) a ukazujeme na ne, čím ešte viac podporujeme porozumenie čítaného (nezabudnime, že najmenší čitatelia sa najviac učia reč z oznamovacích viet a nie z otázok).

Je to ten typ knihy, ktorý nás naučí „čítať“ podľa obrázkov, čo potom jednoduchšie uplatníme aj pri ostatných (ne)textových knihách.

  • 3. Záujem dieťaťa

Obrázkové knihy sú skvelou príležitosťou ako zistiť o čo sa dieťa zaujíma. Na čo sa pozerá? Na čo ukazuje? O čom hovorí? Tam, kde je záujem je aj väčšia motivácia naučiť sa niečo nové – využime to.

Čítajme si o tom, čomu dieťa venuje pozornosť, nechajme sa ním viesť a rozvíjajme jeho záujem – vysvetľujme, opisujme. Vďaka tomu, že sa zameriame na niečo, čo ho baví rozvíjame nielen slovnú zásobu, ale podporujeme aj všeobecné vedomosti o svete – napr. tým, že vysvetľujeme tradície súvisiace s ročným obdobím, zmenu počasia, postup pri stavaní budovy (nižšie na obrázkoch) či životný cyklus.

  • 4. Reálne situácie

Kniha s reálnymi ilustráciami. Žiadne modré mačky, autá s očami či usmievajúce sa slnko. V knihe sú zobrazené reálne situácie – pre väčšinu detí je jednoduchšie komunikovať o situáciách, ktoré sa mu niekedy mohli/môžu stať, ktoré už videlo, ktoré sú mu známe.

Situácie z knihy možno ľahko prepojiť na tie reálne. To umožňuje malému čitateľovi ľahšie začať a rozvíjať rozhovor a tiež využiť slovnú zásobu z knihy aj v jeho bežných dňoch.

  • 5. Podnety ku komunikácii

Len veľkoformátová obrázková kniha môže ponúknuť dieťaťu toľko podnetov na začatie prehovoru. Na každej dvojstránke je viacero postáv, zvierat, dopravných prostriedkov, rastlín, predmetov…Stále (a všade) sa niečo deje. Zobrazené sú „bežné“ situácie, veľakrát humorne. Postavy sa hnevajú, usmievajú, sú prekvapené.

Dieťa si nájde detail, ktorý ho zaujíma a chce ho s nami zdieľať – či už gestom, zvukom, slovom alebo dlhým súvetím – akceptujme každý jeho náznak komunikácie.

  • 6. Slovná zásoba

Pri čítaní sa nám priam núka využiť každý slovný druh – pomenovať čo je na obrázku, ako osoby, zvieratá a predmety vyzerajú, vyjadriť vzťahy medzi nimi, rátať, opisovať činnosti, vyjadriť umiestnenie, čas, rozvíjať prehovory pomocou spojok a častíc, vo veľkom využívať citoslovce.

Slovná zásoba v knihe sa netýka len určitého ročného obdobia, zmien či zvyklostí s nimi súvisiacimi, ale zobrazuje aj bežnú slovnú zásobu a dokonca aj slová, ktoré sa v našich prehovoroch vyskytujú menej frekventovane.

  • 7. Opakované čítanie

Myslíte si, že čítať tú istú knihu opakovane je „nuda“? Že čítanie po stýkrát už nemá dieťa čo naučiť? Práve naopak – z každého opakovaného čítania čerpá malý čitateľ vždy niečo nové. A v prípade Potuliek to má ešte väčší význam.

Pri každom čítaní možno objaviť nový detail, nové prepojenie. Opakovaným čítaním sa zlepšuje jeho porozumenie príbehu, pasívna aj aktívna slovná zásoba.

A vďaka tomu, že sa v knihách opakujú postavy aj to isté prostredie (zobrazenie rôznych častí mestečka prispôsobené ročnému obdobiu), kniha sa stáva už po pár prečítaniach známejšou a malí aj veľkí čitatelia sa v nej ľahšie orientujú.

  • 8. Dejové sekvencie

Toto je jeden z dôvodov, prečo ma knihy z tejto série toľko bavia! Príbehy sa nedejú len na dvojstránke, ale nadväzujú na seba aj medzi jednotlivými stranami. Ba čo viac! Nadväzujú na seba v rámci celej série kníh! Môžeme tak pozorovať proces stavania cesty, škôlky, tehotnú ženu, ktorá v ďalšej knihe kočíkuje svoje bábätko.

Aj keď dieťa vníma najskôr obrázky izolovane, postupne ako sa vyvíja, rastie, uvedomuje si prepojenie obrázkov, dejové sekvencie, postupnosť krokov a to ho povzbudzuje aj k tvorbe príbehov. A tie sú pre neho veľmi dôležité – sú súborom všetkých jeho doteraz osvojených jazykových schopností.

Tu je jeden z množstva príbehov, ktorý na seba nadväzuje na rôznych stranách:

Tak ako? Páčia sa Potulky aj vám? 🙂