Prvé stretnutie je vždy (najmä) o diagnostike (vyšetrení). Niekedy sa môže rodičom zdať, že sa jej venuje príliš veľa pozornosti a času, avšak len na základe kvalitnej diagnostiky môže logopéd navrhnúť efektívny ďalší postup (aj ciele v terapii závisia od diagnostických výsledkov).
Pred stretnutím
Objednanie sa na vyšetrenie prebieha telefonicky alebo emailom. Treba rátať s tým, že medzi objednaním na vyšetrenie a samotnou diagnostikou môže byť rozdiel aj niekoľko mesiacov.
Pred stretnutím sa logopéd pýta na dôvod vyšetrenia a tiež oblasť, ktorá robí dieťaťu najväčšie ťažkosti. Stručne informuje o priebehu vyšetrenia. Nejaké dokumenty na vyplnenie a podpísanie môže poslať emailom ešte pred stretnutím (alebo ich rodič vypĺňa priamo u logopéda).
Okrem prípadných dokumentov sa netreba na vyšetrenie nijako pripravovať. Je vhodné vopred oznámiť dieťaťu, kam ide a čo ho čaká. Najmä, prosím – neklamať a nestrašiť.
Niekedy trvá diagnostické vyšetrenie pol hodinu a inokedy je rozdelené na viac dní. Veľmi závisí od toho, na aké účely sa diagnostika robí (napr. či len pre potreby logopéda alebo rodiča, či od diagnostiky závisí ďalšie vzdelávanie dieťaťa, či je potrebná kvôli finančným kompenzáciám a pod.), či sú symptómy viac alebo menej jednoznačné, závisí tiež od skúseností logopéda, od toho, aké diagnostické postupy a batérie zvolí, tiež od časových možností, veku dieťaťa a aj od jeho spolupráce.
Anamnestické údaje
Súčasťou vyšetrenie je aj anamnéza. Cieľom anamnézy je získať čo najviac informácií o všetkom, čo by mohlo mať na reč vplyv a čo s rečou súvisí – otázky sa týkajú tehotenstva, pôrodu, prvých rokov života, psychomotorického vývinu, rečového vývinu, zdravotného stavu, doterajších vyšetrení, socializácie, školskej adaptácie, rodinného prostredia a pod. Najčastejšie tieto otázky vypĺňa rodič elektronicky alebo papierovou formou a ak je to potrebné, logopéd sa ústne dopytuje na ďalšie podrobnosti.
Zber anamnestických údajov je dôležitý, preto tento krok nie je možné vynechať – aj keď môže byť zdĺhavý a pre rodiča môže byť ťažké spomenúť si na všetky dôležité míľniky vo vývoji svojho dieťaťa (najmä ak príde na vyšetrenie so starším dieťaťom).
Snahou je lepšie porozumieť tomu, ako minulé situácie mohli ovplyvniť aktuálny stav reči.
Vyšetrenie
Logopéd sa vo vyšetrení zameriava najmä na porozumenie a všetky formy komunikácie (zvuky, gestá, pohyby tela, mimika, slová – reč). Všíma si nielen spontánnu komunikáciu, ale aj reakcie/odpovede na konkrétne situácie/otázky.
Avšak reč je komplexný systém a preto si logopéd všíma aj ostatné schopnosti. S jazykovými schopnosťami totiž súvisí aj hrubá a jemná motorika, grafomotorika, oromotorika, dýchanie, sluch, úroveň hry. Logopéd sleduje, či dieťa dokáže imitovať (napodobňovať). Tiež to, ako zvláda sebareguláciu, akú má schopnosť spolupracovať, jeho výdrž pri aktivite, pozornosť. Obsiahlejšie a konkrétnejšie sa zameriava na tie oblasti, v ktorých sú ťažkosti. Čím viac je ťažkostí v určitej oblasti, tým ju podrobnejšie analyzuje.
Cieľom vyšetrenia je zistiť silné a slabé stránky dieťaťa. Aj samotné určenie diagnózy môže byť/je dôležité, ale to vychádza práve z toho, čo dieťa dokáže a v čom sú jeho schopnosti znížené.
Môže sa stať i to, že logopéd požiada o súhlas s videonahrávkou na skvalitnenie diagnostiky (majú to tak len niektoré pracoviská). Pokiaľ sa nedohodnete inak, videonahrávka slúži len na to, aby sa mohol logopéd detailne zamerať na reakcie a odpovede dieťaťa (a aj na to, aby slovo po slove rozanalyzoval reč dieťaťa).
Vyšetrenie je prispôsobené tak, aby logopéd zistil o jazykových schopnostiach čo najviac – ak príde na vyšetrenie 5 ročné dieťa, ktoré rozpráva svoje prvé slová, logopéd ho diagnostikuje s (upravenou) verziou pre mladšie deti (napr. ako pre trojročné, ktoré sú na tom rečovo podobne). Ak by logopéd zvolil testy, ktoré sú pre dieťa príliš ťažké, zistí len to, že ich nezvláda, ale nedokázal by určiť aktuálne jazykové schopnosti. Nie je cieľom diagnostiky zistiť, čo dieťa všetko nedokáže a nevie, ale to, čo dokáže.
Vyšetriť je možné aj dieťa, ktoré (ešte) nerozpráva. To, že nerozpráva nie je dôvod, prečo diagnostiku u logopéda odkladať – práve naopak. Logopéd sleduje všetky predrečové štádiá vďaka čomu zistí, či sú prítomné základné piliere na hovorené slovo.
Do 4 rokov
Vyšetrenie s najmenšími deťmi (do 4 rokov, resp. so staršími deťmi s oneskorenými jazykovými schopnosťami) prebieha hravou formou, zvyčajne na koberci. Logopéd má pripravené hračky, ktorými sa snaží „vyprovokovať“ dieťa k reči, tým, že mu ich postupne predstavuje a hrá sa s nimi spolu s dieťaťom. Nech vás neprekvapí, ak vytiahne knihy, bublifuk, bábiku, set tanierikov či tajomne zatvorené vajíčka z kinderiek. Dieťa nenúti rozprávať a opakovať, ale môže ho k tomu nenápadnými spôsobmi nabádať.
Niekedy logopéd len nasleduje záujem dieťaťa a podľa toho, akú hračku si samo vyberie sa snaží vytvoriť rôzne situácie, ktoré môžu dieťa podnietiť k rozprávaniu, resp. k inej forme komunikácie.
Môže tiež poprosiť rodiča o to, aby sa s dieťaťom spolu hrali – bude sledovať vzájomnú interakciu, pričom sa zameria na to, ako rodič s dieťaťom komunikuje, ako reaguje. Neskôr navrhne logopéd možnosti, ako komunikáciu zefektívniť a reč dieťaťa tak viac podporiť.
Nad 4 roky
V závislosti od zrelosti, úrovne spolupráce i motivácie dieťaťa sa vyšetrenie postupne presúva z koberca ku stolíku.
V predškolskom veku sa vyšetrenie zameriava aj na prediktory gramotnosti, pripravenosť dieťaťa do školy.
Pri školopovinných deťoch sa diagnostika rozširuje aj o vyšetrenie čítania a písania.
Prítomnosť rodiča
Prítomnosť rodičov na vyšetrení závisí od rôznych faktorov, ktoré sú veľmi individuálne.
Niektoré deti potrebujú mať pri sebe rodičov, inak bez nich nespolupracujú a iné sú zas v ich spoločnosti ostýchavejšie a ak majú prehovoriť a poukázať tak na svoje ťažkosti, radšej mlčia.
V prípade, že diagnostika trvá dlhšie, dieťa má nad 3-4 roky a nemá výraznejšie ťažkosti v nadviazaní kontaktu, zväčša ostáva v miestnosti s logopédom samo.
Ak je rodič na vyšetrení prítomný, zasahovať do priebehu by mal až po dohode alebo vyzvaní, aby neovplyvnil výsledky diagnostiky.
Interpretácia výsledkov
Interpretácia výsledkov prebieha, v ideálnych prípadoch, osobne a bez prítomnosti dieťaťa (prípadne cez telefón). To je zároveň priestor aj na otázky zo strany rodiča. Rodič by mal byť zrozumiteľne oboznámený s výsledkami vyšetrenia a rozumieť, čo je najbližší krok.
Krátku orientačnú správu dostáva rodič niekedy hneď, niekedy na ňu čaká dlhšie (napríklad aj mesiac) – najmä v prípade, ak sa jedná o komplexnejšiu diagnostiku.
Odporúčané môže byť ďalšie vyšetrenie (najčastejšie psychologické, neurologické, otorinolaryngologické) – niekedy preto so záverom svojej správy logopéd počká na správu od iných odborníkov.
V správe sa objavujú aj informácie s ďalšími odporúčaniami pre rodičov (prípadne pedagógov) – čo robiť doma, v materskej škole, škole, aké vzdelávanie je dieťaťu odporúčané a pod.
Postup priebehu vyšetrenia sa môže líšiť (aj napriek tomu, že máme svoje štandardné postupy pri diagnostikách jednotlivých druhov narušenej komunikačnej schopnosti). Veľmi závisí nielen od logopéda, ale aj od dieťaťa. Každé dieťa má individuálny prístup.
To najdôležitejšie, čo by mala diagnostika priniesť sú odpovede na otázky: Aké má dieťa ťažkosti? Ako sa prejavujú? Ako vplývajú na vývin iných oblastí/vzdelávanie/socializáciu…? Je možné zoskupiť ich do nejakej diagnózy? Ak áno, akej a čo to znamená? Aký je ďalší krok? Ako dieťaťu pomôcť?
A ak také odpovede nemáte? Nebojte sa pýtať, máte na ne plné právo.
Prečítajte si aj:
Kedy je správny čas na návštevu logopéda?
