Všimli ste si, že dieťa hovorí o sebe najskôr svojím menom? Vilko papá, Vilko kúpe. Aj všetko okolo má svoje presné pomenovanie. Osobné zámená ja, ty, on, my, vy ani oni/ony v prvých rokoch nepoužíva. Aj napriek tomu, že zámená v rozhovoroch, my dospelí, používame vcelku často. Prečo?

PRIRODZENÁ SÚČASŤ VÝVINU

Pre dieťa, ktoré sa vo svojich jazykových schopnostiach ešte len zdokonaľuje je jednoduchšie priradiť jednému predmetu jeden názov.

Použitie osobného zámena má totiž viacero významov v závislosti od kontextov – „ja“ podľa toho, kto práve rozpráva, „on“ podľa toho, o kom rozprávame, zatiaľ čo presným pomenovaním k takýmto nejasnostiam nedochádza (napr. Vilko je Vilko – konkrétne pomenovanie zabraňuje tomu, aby došlo k nedorozumeniu).

Zároveň – v jednom rozhovore o jednej téme môže zámeno „on“ odkazovať na viacero osôb či predmetov (raz je to tato, starký, inokedy psík či mobil). A to môže byť pre dieťa ešte viac mätúce

Preto je pre dieťa jednoduchšie hovoriť o sebe najskôr v 3.osobe jednotného čísla (on/ona/ono)

Aby si dieťa mohlo dostatočne „navnímať“ a „utriediť“ používanie zámen, potrebuje byť nielen priamym účastníkom rozhovorov, ale potrebuje ich aj počúvať (vnímať aj dialógy iných osôb). Tak si trénuje najskôr porozumenie, neskôr aj rozprávanie.

KEDY SA OBJAVUJÚ ZÁMENÁ JA A TY

„JA“ a „TY“ sa objavujú v reči medzi 2.-3.rokom (konkrétnejšie: JA: 28. – 30. mesiac, TY: 30. – 36.mesiac, podľa Laheyovej vývinového modelu, upravená verzia PaedDr. Buntová, PhD.)

Osvojenie si osobných zámen (resp. ohýbanie slovies) u detí súvisí so

  • sociálno-kognitívnym dozrievaním

Dieťa musí byť schopné uvedomiť si seba (aj fyzicky – v zrkadle), svoju osobnosť, koncept vlastnej individuality, existenciu. Uvedomenie si seba začína už skôr, cca okolo 1,5 roka – obdobie vzdoru/ja sám obdobie – dieťa začína prejavovať svoju vôľu, chce byť samostatné, rozhodovať o tom, čo chce robiť.

Sebauvedomovanie je základom toho, aby si dieťa mohlo uvedomiť aj ľudí okolo seba.

Používanie osobných zámen ako zastupujúcich výrazov zároveň súvisí so schopnosťou dieťaťa porozumieť mentálnym stavom druhých ľudí – ich emócie, túžby, presvedčenia. Dieťa si musí byť vedomé, toho, že aj iní cítia, túžia, premýšľajú.

  • jazykovým dozrievaním

Zámená sú lingvisticky zložité prvky. Ich používanie súvisí s rozvojom gramatiky a sémantiky.

V súvislosti so sociálno-kognitívnym dozrievaním sa tiež očakáva, že dieťa používa slová ako: vidieť, počuť, myslieť, báť sa, pamätať si, chcieť, predstaviť si a tiež slová vyjadrujúce emócie (šťastný, veselý, smutný, nahnevaný…).

Používanie zámen teda hovorí o schopnosti dieťaťa používať „odkazy“ na seba aj na ostatných. Na to, aby to zvládlo potrebuje vnímať svoj mentálny stav a mentálny stav iných osôb, potrebuje mať dostatočne rozvinutú gramatiku a tiež schopnosť jazykovo vyjadriť vnútorné stavy a procesy


ČO MÔŽEME ROBIŤ MY

  • Je prirodzené, že zo začiatku máme tendenciu hovoriť o sebe i o dieťati v 3.osobe aj my („Podaj mame loptu.“, „Vilko kreslí.“). Avšak je vhodnejšie (najmä čím je dieťa staršie), aby sme čoraz častejšie používali prvú a druhú osobu v rozhovoroch („Podaj mi loptu.“ „Kreslíš.“).
  • Ak dieťa rozpráva o sebe v tretej osobe, namodelujme za neho, čo má povedať (dieťa: „Vilko spadol.“, mama s miernou zmenou intonácie: „Aha, mama, spadol som!“). Ak použijeme vo vete „ja“, ukážeme jeho rúčkou na jeho hruď (a povieme „Ja som spadol.“), to isté aj s „ty“ (spýtame sa „Kto uvarí obed?“, zoberieme detskú rúčku a ukážeme na seba a namodelujeme „Ty. Ty, mama“.).
  • Pri hre hovoriť za postavičky (ideálne maňušky): „Ja som mačka. Volám sa Miňa. Ako sa voláš ty?…“.
  • Ak v rozhovoroch spomenieme zámeno on, skúsme ho v ďalšej vete nahradiť jeho významom („On je smutný. Macko je smutný. Nepáči sa mu to.“)

V prípade, že pretrváva rozprávanie o sebe v 3. osobe jednotného čísla aj po 3.roku (a dieťa nepoužíva osobné zámena JA a TY alebo ich používa nesprávne), odporúča sa pozrieť na reč komplexne – na stav (pasívnej i aktívnej) slovnej zásoby, gramatiku, porozumenie reči.

Zdroje a viac informácií:

G.MARKOVA, F.SMOLIK. What Do You Think? The Relationship between Person Reference and Communication About the Mind in Toddlers. 2014. In Review of Social Development. Dostupné online: https://www.researchgate.net/…/264362944_What_Do_You

F.SMOLÍK, V.BLÁHOVÁ. Early linguistic reference to first and second person depends on social understanding as well as language skills: Evidence from Czech 30-month-olds. First Language. 2021;41(1):109-125. Dostupné online: https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/0142723720938898

S.BELLERI BANDURIČOVÁ. Prečo dieťa hovorí o sebe v tretej osobe? 2016. Článok uverejnený na blogu: https://psychoblog.sk/preco-sebe-deti-hovoria-tretej-osobe/