Čo sa spýtať detí namiesto „Ako bolo v škôlke?“ (30 otázok na stiahnutie)

5. októbra 2021 | Tipy pre rodičov

Čo sa spýtať detí namiesto „Ako bolo v škôlke?“ (30 otázok na stiahnutie)

Pár tipov na otázky, ktorými ukážeme dieťaťu svoj skutočný záujem 🙂

Najčítanejšie články

jazykovko

Ľudskou rečou o detskej reči. Rady a tipy od logopedičky.

Vedeli ste, že existuje druh narušenej komunika

Vedeli ste, že existuje druh narušenej komunikačnej schopnosti, o ktorej rodič nemusí vedieť, že ju jeho dieťa má? Rodič môže byť veľmi prekvapený, keď mu niekto povie, že jeho dieťa v cudzom prostredí nekomunikuje. Napríklad v škôlke či škole. Alebo len s určitými osobami, prípadne s určitým pohlavím.

A nie je to o tom, že by dieťa nemalo osvojené jazykové schopností. Ale o tom, že má strach z rozprávania. Až tak veľmi, že aj keď chce rozprávať, nedokáže to.

O tejto zaujímavej narušenej komunikačnej schopnosti nám prezradila viac klinická psychologička PhDr. Eva Hargašová. V článku sa dozviete odpovede na otázky:

Čo je EM, ako sa prejavuje a čo je jeho príčinou?
Od čoho závisí, kedy a kde bude dieťa rozprávať?
Ako môže pomôcť prirovnanie fóbie z pavúkov k EM?
Ako sa môže dieťa s EM "zacykliť" a prečo mu to nepomôže?
Môže EM spontánne odznieť?
Ak má dieťa EM, je lepšie, ak do rozprávania tlačíme alebo naopak, tvárime sa, že neexistuje?
Existuje nejaká "prvá pomoc" pri EM? Čo vtedy robiť?
Akého odborníka navštíviť?
Aká "rozdvojka" je v psychoterapii detí s EM?

Link na celý článok je v BIO a nájdete ho aj na www.jazykovko.sk.

Ukážky:
Dieťa s EM má obrovskú úzkosť z toho, aby ho niekto počul. Preto, keď sa napríklad v škôlke v šatni prezúva a je tam s rodičom samo, v pohode rozpráva. Ale akonáhle sa niekto len šuchne okolo dverí, tak stuhne, stíchne a nedokáže vydať ani hlások. Má zapnutý neustály kontrolný systém, ktorý skenuje jeho okolie, aby ho náhodou niekto nepočul.
...
A potom sú to udržiavacie faktory. To je vtedy, keď sa dieťa s EM vyhýba úzkosti tým, že je ticho. Že majú strach, že ich niekto bude počuť a tak sa vyhýbajú rozprávaniu a troška sa im uľaví. Ale tým pádom musia viac strážiť, aby ich nikto nepočul, aby sa im znova uľavilo. A tak sa to nabaľuje, takže sa toto správanie posilňuje.
Medzi udržiavacie faktory patrí aj nevedomosť, neznalosť, nevšímavosť okolia, učiteľov, rodičov i odborníkov, vlastne kohokoľvek. A tiež keď nevedia čo s takýmito deťmi a aj neprístupnosť k terapii.

Hláska L dozrieva v prirodzenom vývine okolo pia

Hláska L dozrieva v prirodzenom vývine okolo piateho roka života (dovtedy má dieťa "právo" nevedieť ju správne vysloviť, aj keď niektoré deti sa ju spontanne naučia aj skôr). Hláska L je zadoďasnová, jazyčná (končeková) a úžinová.

Časté chyby:
- ak dochádza k aktívnemu pohybu pier a čeľuste
- jazyk je pasívny, je len "položený" v dolnej časti ústnej dutiny
- špička jazyka je pred úrovňou zubov
- L dieťa vynecháva alebo zamieňa (najčastejšie ho artikuluje ako V, U)

Aku hlásku si dáme nabudúce? :-)

#logopedie #vyvinreci #vyslovnost #artikulacia #hlaskal #vychova

Ak mate doma začínajúceho samočitateľa alebo

Ak mate doma začínajúceho samočitateľa alebo vás nácvik čítania čoskoro čaká, čítajte ďalej. Táto pomôcka je totiž určená práve im.

Autorka PaedDr. Alexandra Bleščáková je špeciálna pedagogička a do tohto materiálu vložila svoje vedomosti a skúsenosti z práce so žiakmi so ŠVVP. Je to materiál, ktorý má k čítaniu povzbudiť aj deti, ktoré s ním majú troška ťažkosti a potrebujú viac podpory. Pomôcka je však skvelým doplnkom pri nácviku čítania aj u detí, ktoré ťažkosti nemajú. Hravou formou si môžu upevniť svoje doterajšie čitateľské vedomosti.

V začiatkoch čítania si deti osvojujú najmä poznanie písmen a fonematické uvedomovanie. Hlásky postupne spájajú do slabík a neskôr aj do slov. A viete, ktoré slová sa čítajú ľahko? Tie, ktoré majú otvorenú slabiku. Teda tie, ktoré končia na samohlásku (napr. opica, píše). Práve na tie je “jednotka” zameraná.

Veľkým plusom DYSháčika je, že niektoré kartičky majú aj vizuálne zvýraznenie slabík, čo čitateľnosť ešte viac uľahčuje. A keď sme pri vizualizácii, uhádnete, čo podporuje porozumenie čítanému? Áno, obrázok, ktorý s textom súvisí 😊Aj tie na kartičkách nájdeme.

Tento materiál spája oba procesy potrebné na čítanie – techniku čítania I porozumenie čítanému.

Celá sada má 64 kariet, pričom obsahuje 5 rôznych úloh. Úlohy sú interaktívne, preto je v balíčku aj stierateľná fixa. Takže jednu kartičku môžeme využiť opakovane😊 Medzi fotkami v príspevku nájdete aj ukážky úloh. Mne sa veľmi páčia :-)

Je skvelé, že existujú aj pomôcky, ktoré sa nezameriavajú hneď na porozumenie dlhším textom, ale začínajú jednoduchými vetami. Lebo ak nejde deťom nižšia úroveň, nie je možné, aby zvládli niečo náročnejšie.

Veľmi sa mi páči veta v priloženej brožúrke: "Náročnosť zvolených viet a textov sme vyberali so zreteľom na deti so ŠVVP, aby edukačná pomôcka umožňovala uplatňovať individuálny prístup. Tak môžeme podporiť sebavedomie detí, ochotu spolupracovať, zážitok z úspechu, ktorý vedie k úsiliu čítať nielen v škole a pre školu, ale aj pre zábavu a potešenie."

Za pomôcku ďakujem vydavateľstvu INFRA Slovakia (@rudkov_svet ), kde si ju môžete aj zakúpiť.

Odporúčam sledovať @dys_hacik pre viac zaujímavých tipov :-)

Otázka kedy a aké hlásky by sa mali v reči obj

Otázka kedy a aké hlásky by sa mali v reči objaviť je veľmi častá. V reči detí do troch rokov by mali byť prítomné hlásky P, B, M, T, D, N, K, G, H, CH, J. Deti do 4 rokov by mali zvládnuť vysloviť hlásky V, F, Ť, Ď, Ň. V piatom roku života by malo dieťa správne artikulovať všetky hlásky, vrátane tých najťažších v slovenskom jazyku, ktoré sa v reči objavujú v tomto období – S, C, Z, DZ, Š, Č, Ž, DŽ, L a R.

Je lepšie, ak dieťa hlásky, ktoré nevie vyslovovať nahrádza inými hláskami ako to, že by malo danú hlásku tvoriť nevhodným spôsobom. Napríklad ak dieťa hovorí namiesto sane šane je to z logopedického hľadiska lepšie ako keď hovorí sane s jazykom medzi zúbkami. Alebo ak namiesto ruka hovorí luka, juka, vuka, je to lepšie ako R tvorené v hrdle (ako keby francúzske R). Vtedy odporúčame logopéda navštíviť čím skôr, aby sa daný návyk nestihol automatizovať a aby sa zistili ťažkosti, ktoré sú v pozadí takejto výslovnosti (napr. oslabené svalstvo, nesprávne dýchanie, zlozvyky a pod.).

Nevhodná artikulácia môže skomplikovať a predĺžiť aj nácvik učenia sa novej hlásky - dieťa sa musí nielen naučiť nový spôsob tvorenia, ale zabudnúť aj na ten starý, ktorý denne používalo už dlhšiu dobu. Práve preto odporúčame s učením výslovnosti obrátiť sa na logopéda.

#logopedie #vyvinreci #artikulacia #hlasky #logoped

#logopedia #logopedie #vyvinreci #prveslova #neroz

#logopedia #logopedie #vyvinreci #prveslova #nerozprava #sommama #vychova #somdobramama #nerozprava

Zobraziť viac Sledovať na Instagrame