Schopnosť realizovať artikulačný pohyb nemá na výslovnosť vplyv, ukazuje štúdia slovenských logopedičiek (1). Ide o prvý podobný výskum, ktorý bol v našich končinách realizovaný.

Autorky sledovali 70 slovenských detí vo veku 5 – 6 rokov. Deti boli (okrem iných kritérií) bez pridružených jazykových ťažkosti. Cieľom štúdie bolo zistiť, či je prítomný vzájomný vzťah medzi vývinom artikulácie, motoriky a sluchového vnímania.

Deťom vyšetrili artikuláciu a oromotorické schopnosti. Porovnávali ako dieťa vyslovuje konkrétnu hlásku a následne ako realizuje pohyby, ktoré sú s danou hláskou úzko spojené. Napríklad sledovali artikuláciu hlásky L a následne schopnosť dotknúť sa jazykom hornej pery v strede.

Uvedené výsledky následne štatisticky spracovali. U detí sa nepreukázal štatisticky významný vzťah medzi artikulačnými pohybmi a výslovnosťou. Konkrétnejšie údaje napríklad ukazujú, že aj keď hlásku L vedelo vysloviť 65 detí, 40% z nich nevedelo správne realizovať pohyb jazyka spomínaný vyššie.

Autorky danú skutočnosť vysvetľujú aj tým, že prípravné artikulačné cvičenia, ktorých cieľom je dopomôcť dieťaťu k správnej výslovnosti, majú iný nárok na motorický výkon dieťaťa ako samotná realizácia hlásky. Izolované artikulačné pohyby sa trénujú pri viac otvorených ústach ako je výslovnosť hlásky v bežnej reči. Deti tiež môžu mať ťažkosti s imitáciou (opakovaním) a propriorecepciou (vnímaním polohy a pohybu artikulačných orgánov).

Na základe výsledkov autorky predpokladajú, že u zdravých detí bez ťažkostí s motorikou artikulačných orgánov sú oromotorické schopnosti dostačujúce na to, aby dokázali hlásku vysloviť správne. Väčší vplyv na vývin artikulácie má pravdepodobne sluchové vnímanie, vďaka ktorému deti lepšie kontrolujú ako danú hlásku tvoria.

Logopedičky sa zhodujú, že oromotorické cvičenia „majú a stále budú mať opodstatnené miesto v logopedickej praxi, avšak nesmieme preceňovať terapeutický dosah oromotorických cvičení na efekt terapie.“

Nie je preto nutné „cvičenia s jazykom“ úplne vyčleniť, ale netreba im prikladať ani príliš veľký význam v domnení, že ich zvládnutie jednoznačne znamená lepšiu výslovnosť. Aj keď to môže vyzerať jednoducho, nácvik novej hlásky vyžaduje komplexný prístup, s ktorým vám logopéd rád pomôže.


TIP: Prečítajte si, aká je postupnosť pri nácviku hlásky.

(1) PhDr. D. BUNTOVÁ, PhD., doc. PaedDr. J. MARKOVÁ, PhD., Mgr. M. DOŠEKOVÁ. Oromotorické schopnosti a artikulácia. 2016. In Logopaedica 1(18). ISBN 2453-8450