Predstavte si triedu, kde vedľa seba sedia, hrajú sa a trávia spolu čas deti predškolského veku. Zdieľajú spoločný priestor, svoje nápady, radosti i svoje starosti.

Nemusíte byť ani odborník, aby ste po chvíli postrehli odlišnosti v prejavoch prítomných detí. Niektoré reagujú inak na zmenu situácie, iné nezrozumiteľne rozprávajú či nerozumejú vašim otázkam, podaktoré potrebujú obrázok alebo ikonu k porozumeniu, ďalšie je iné už na pohľad a díva sa na vás s úprimným úsmevom jedného z najznámejších syndrómov. Vekové rozpätie je od troch do šiestich rokov.

Každé takéto dieťa je prijaté také aké je, má možnosť zažiariť a rozvinúť svoj individuálny potenciál.

Je pre vás táto predstava nereálna? Odvážna? Zaujímavá? Existuje vôbec také miesto?
Našťastie existuje 🙂 Ide o inkluzívnu materskú školu.

INKLÚZIA V PRAXI

Mám tú vzácnu možnosť spolupracovať s takouto škôlkou ako logopéd. Slovo spolupracovať je kľúčové nakoľko tvoríme jeden tím, ktorý sa o deti stará. Ten tvoria pani učiteľky, asistentky učiteľov a odborní zamestnanci SCŠPP (psychologičky, špeciálne pedagogičky a logopédky). Samozrejmosťou je kooperácia s rodičmi.

S logopédkou aktívne spolupracujú pani učiteľky a taktiež asistentky učiteľov. Vieme takto citlivejšie reagovať na konkrétnu potrebu každého dieťaťa. Zároveň pani učiteľky a asistentky zapájam do témy. Ukazujeme tak, že sme rovnocennými komunikačnými partnermi a že aj my dospelí prežívame určité situácie podobne ako deti.

Mnoho ľudí si nevie celkom predstaviť, ako sa dá pracovať s rôznorodou skupinou detí. Je to výzva, ktorá však stojí za to.

VÝHODY SKUPINOVEJ LOGOPÉDIE

Práca v skupine má množstvo benefitov:

  • Deti v bezpečnom prostredí škôlky postupne nadväzujú vzťah s logopédom. Oveľa ľahšie následne absolvujú individuálnu terapiu. Dôvera dieťaťa v logopéda je kľúčová pre spoluprácu.
  • Logopéd včas odhalí, či niektoré dieťa potrebuje individuálnu starostlivosť, priebežne si robí skríning a vie zhodnotiť závažnosť a včasnosť tejto starostlivosti.
  • Pre deti bez jazykových ťažkostí pôsobí ako prevencia. Prirodzeným spôsobom rozvíjajú svoje rečové schopnosti, posúvajú sa o pomyselný krok dopredu.
  • U detí so špeciálnymi potrebami je tento spôsob výborným doplnkom k individuálnej forme.
  • Logopéd si všíma, či naučené poznatky využívajú aj v bežnej komunikácii s kamarátmi a pani učiteľkami v škôlke (v ktorej trávia dlhý čas dňa a je pre nich prirodzeným prostredím).
  • Ponúka priestor všetkým sa vyjadriť a komunikovať svoje názory, zážitky a nápady. Taktiež je bezpečným priestorom na vydiskutovanie si problémov.
  • Medzi kamarátmi sa deti do špeciálnymi potrebami necítia so svojimi ťažkosťami osamotené, iné či neprijaté. Učia sa tolerancii k inakosti, trpezlivosti a vzájomnej podpore, tešia sa zo vzájomných úspechov.
  • Precvičujú si sociálnu komunikáciu. Deti so špeciálnymi potrebami sú tak uchránené pred sociálnym vylúčením.
  • Pani učiteľky a asistentky učiteľov sa zdokonaľujú v efektívnych komunikačných stratégiách, sú informované, čo sa ktoré dieťa učí v rámci individuálnej práce a stávajú sa koterapeutkami v prostredí škôlky.


KNIHA JE ZÁKLAD

Základ našich stretnutí tvorí spoločné čítanie si knihy, ktoré je interaktívne. Spoločné čítanie si knihy je veľmi dynamické. Snažím sa zapojiť každé jedno dieťa. Niekto odpovedá slovom, iný znakom. Jednu aktivitu prispôsobujem úrovni konkrétneho dieťaťa.

Výber kníh prispôsobujem tematike, ktorej sa v ten týždeň deti venujú v rámci kurikula  (napr. jar) , prípadne reagujem na aktuálne dianie v škôlke (napr. strach). Najčastejšie siaham po knihách, ktoré sa venujú emóciám. Vďaka príbehom sa učíme jednotlivé emócie pomenovať, prípadne príbehy využiť pri riešení konkrétneho problému. Ideálnou knihou je taká, ktorej je text krátky a pomenováva presne to, čo sa odohráva na obrázku. Zásadou je, jedna kniha = jeden príbeh.

Pri aktivite sedíme na koberci v kruhu, aby každý videl na knižku. Pri rozprávaní sa využívame taktiež hračky, kartičky, rôzne predmety. Koberec nám poskytuje dostatok priestoru na pohybové aktivity.

Následne deťom predstavím knižku alebo tému, o ktorej sa budeme rozprávať. Spoločne hádame o čom knižka bude, čo sa asi stane, čo by sa im páčilo. Ak im nie je nejaké slovíčko jasné, vysvetlíme si ho. Potom si knihu spolu prezeráme a čítame. Priebežne sa rozprávame o tom, čo ich zaujme, ako si myslia, že bude príbeh pokračovať, pýtajú sa rôzne otázky.

Ak úlohy robíme popri čítaní knižky, baví ich príbeh viac (napr. napodobňujeme pohyby zvieratiek o ktorých čítame, hľadáme stratený šál).

Po prečítaní knihy si spoločne zrekapitulujeme o čom sme si čítali, aké máme z príbehu pocity, ako by to mohlo inak skončiť, aké majú nápady.

Skupinová logopédia sa odohráva po celý čas hravou formou.


INDIVIDUÁLNE PRISPÔSOBENIE

Potom  prichádzajú na rad úlohy, ktoré súvisia s prečítanou knižkou. Bývajú rôzne a zameriavajú sa prevažne na rozvoj oromotoriky, grafomotoriky, jemnej alebo hrubej motoriky,…

Deti so špeciálnymi potrebami mám individuálne zdiagnostikované, a teda viem o ich rečových schopnostiach už vopred. V praxi to vyzerá tak, že úlohy prispôsobujem schopnostiam daného dieťaťa. Zameriavam sa na to, čo chcem u dieťaťa rozvíjať. Napríklad u jedného automatizujem výslovnosť hlásky, u druhého podporujem používanie gest, u tretieho rozvíjam gramatiku,…


Azda najkrajší pocit pre mňa ako logopéda je, že sa deti zaujímajú kedy a o čom sa budeme SPOLU rozprávať. Ich iskričky v očiach a túžba komunikovať (či už verbálne alebo neverbálne) je nákazlivá a núti vás usmiať sa :-). Najdôležitejšie pre nás škôlke je, aby sa deti cítili prijaté a šťastné. Verím, že aj vďaka spoločnému rozvíjaniu komunikačných zručností sa nám tento náš hlavný cieľ darí plniť .

Autorkou textu je Mgr. Zuzana Orosová, logopédka
(SCŠPP Stálicová 2, Bratislava v spolupráci so SMŠ Veselý úľ, Stálicová 2, Bratislava)