Je veľmi pravdepodobné, že ak máme dieťa, ktoré nerozpráva/rozpráva menej ako súrodenci/bratranci a sesternice/susedkine deti/rovesníci, okolie na tento fakt (výrazne) poukazuje. Možno sú otázky a pripomienky pôvodne myslené v dobrom – možno nám nimi starí rodičia, naši súrodenci, ujovia a tety ukazujú, že nám chcú pomôcť, že sa o naše dieťa zaujímajú, že si robia starosti o jeho zdravie. Možno je to len spôsob ako začať rozhovor. Možno…možno nájsť v pozadí čokoľvek.

V každom prípade nás nevhodné otázky a pripomienky dokážu raniť. Sú totiž smerované na citlivé miesto – na naše dieťa a na to, že má nejaké ťažkosti. S ktorými, priznajme si, sa už dlhšie trápime aj my sami a zväčša sa snažíme robiť všetko čo je v našich silách, aby sme svojmu dieťaťu pomohli.


Pomohli ste mi zozbierať zoznam najhorších, najotravnejších, najzraňujúcejších a najnepríjemnejších otázok či pripomienok týkajúcich sa reči vášho dieťaťa, ktoré ste ako rodič dostali (alebo ktoré ste dostávali pravidelne).


O tom, že sa dieťaťu nevenujeme:

  • Vieš, ale dieťaťu sa musíš venovať.
  • Asi sa s nám málo rozprávaš, skús viacej,
  • Viac jej čítaj.
  • Donúť ho po tebe viac opakovať.
  • Nerozpráva, lebo ju rozmaznávate.
  • On ešte nerozpráva? Málo sa mu venujete?
  • Aha, jej malý už rozpráva, lebo sa mu venuje.
  • Treba sa jej venovať, spievať, čítať.


O tom, prečo nerozpráva:

  • Prečo ešte nič nehovorí?
  • Ešte stále nerozpráva? Veď aj ten a ten bol spomalený.
  • Taký veľký chlapec a nevie rozprávať!
  • Taký veľký chlapec a nevie pozdraviť!
  • Toto ešte nepozná? Veď to už by mal dávno vedieť!
  • Toto by už mal dávno rozprávať. (pripomienka k reči dieťa s DMO, ktoré sa učí udržať v ústach nepomixovanú stravu)
  • A ona už aj vie niečo normálne povedať? (dieťa s nezrozumiteľnou rečou)
  • Vymýšľaš si, čo ti chce povedať. Veď jemu vôbec nie je rozumieť.
  • A čo ju neučíš rozprávať?
  • A prečo s tým nič nerobíte?
  • Mala by si s tým niečo robiť!
  • Máš jazyk? Ukáž ci máš jazyk, vyplaz ho!!! No aha! Máš!


Porovnávanie:

  • Vy ste v jej veku už hovorili celé vety aj s R!
  • Ty v jej veku si už dávno rozprávala.
  • Ten a ten už dávno rozpráva, prečo on ešte nie?


Určovanie diagnózy a príčiny:

  • A nie je autista?
  • On nemôže byť autista, veď rozpráva.
  • Si si istá, že je v poriadku? Lebo nevyzerá normálne.
  • Choďte s ňou k nejakému normálnemu doktorovi.
  • Čím ste ho vyľakali, keď sa zajakáva?


O tom, že zbytočne stresujeme:

  • Čakaj, ešte má čas.
  • A ten a ten tiež nevedel rozprávať a rozhovoril sa.
  • Ešte ťa budú bolieť uši a budeš chcieť, aby bola ticho.
  • Buď rada, že nerozpráva, mňa už z môjho bolí hlava!
  • Zbytočne ho na logopédii stresujete.
  • Chlapci sú takí,oni sú v tomto pomalší. V škôlke ho naučia, uvidíš.
  • On z toho vyrastie. (často aj názor odborníka, ktorý pracuje s deťmi)


Nepríjemné vedia byť aj opakované otázky a pripomienky na reč primerane sa vyvíjajúcich detí:

  • Veď šušle a nevie R a L. (20 mesačné dieťa)
  • A on ešte nevie R (33 mesačné dieťa)
  • A prečo ešte nerozpráva? (15 mesačné dieťa)
  • Nepreťažujete ho zbytočne? (dieťa rozpráva v 1,5 roka krátke vety)
  • A čo všetko už rozpráva? (otázka k reči ročného dieťaťa v každotýždennom intervale)
  • Hovorí po slovensky? (dieťa vychovávané bilingválne, ktoré však ešte takmer nič nehovorí)

Celkom dlhý zoznam, čo poviete?

(A možno aj také zamyslenie pre nás – sú to otázky a pripomienky, ktoré zvykneme používať v rozhovore s iným rodičom?)